Ahojte, zaujíma ma či vám pomohli tie motivačné knihy aby ste začali inak zmýšľať a darilo sa vám v živote. Ja som začala čítať nedávno od Louise Hay dobru knihu, a mám pocit že sa mi všetko mení k lepšiemu. Stalo sa vám niečo podobné ? Obrátil sa vám život k lepšiemu ked ste mysleli pozitívne, a nezaoberali sa s negatívnymi myšlienkami, vecami.
Zmenilo vám pozitívne myslenie život?
A áno, zabudla som odpovedať, zmenilo mi to život, zmení to aj Tebe. Veci sa Ti môžu diať už teraz a aj v momente, keď začneš nahrádzať slová "neviem, nedá sa, nemôžem,.." slovami "ZISTÍM SI, DÁ SA, MOŽEM a DOKÁŽEM TO!" Ak ťa zaujíma niečo viac, tak si vyhľadaj aj príspevky CLIATTSIHO, môžeš tam nájsť nejakú inšpiráciu pre seba.
Takmer všetko tu už máš napísané, každý Ti dal radu. Ja Ti to len zhrniem : 1.vedieť/čítať motivačné knižky;... 2. porozumieť a pochopiť ich!!!; 3.začať makať na sebe; 4.nenechať sa odradiť; mať trpezlivosť; skúšať dookola, kým sa Ti to nepodarí; 5.zo začiatku sa vyhýbať negatívnym ľuďom; po nadobudnutí istých zručností ich môžeš/nemusíš postupne zaradiť do svojho života; 6.mať určité hranice; nenechať sa využívať;... 7.tešiť sa z každej maličkosti; každého malého pokroku; neustále si opakovať, že to aj TY ZVLÁDNEŠ a DOKÁŽEŠ;... 8.zbavovať sa svojich negatívnych pocitov; 9.a to najdôležitejšie - VEDIEŤ, ČO CHCEŠ; urobiť si plán a ísť za svojim cieľom. Tak nech sa Ti to podarí.
Je kopa ludi, co si to precitaju, ale podla toho neziju, lebo nepochopili, o com to je a to je skoda. Mala som psychicky narusenu "kamosku", ktora si denno-denne v ramci sebaposkodzovania vlasy trhala a citala tie knihy - uryvky z niektorych som si precitala aj ja, ale neprecitala som ich cele od A po Z, skor som v nich len tak listovala a citala, co ma zaujalo. Su to pekne knizky. Pisalo sa v nich o tom, ze mame byt srdecni a dobroprajni a nezavidiet, ona vsak bola zavistliva a zloprajna, najzavistlivejsi a najzloprajnejsi clovek, akeho poznam, pisalo sa v nich ze nemame odsudzovat, ona vsak nikdy nehovorila o ludoch v dobrom, iba v zlom a ked som ja zacala o niekom v jej pritomnosti v dobrom hovorit, tak zacala zurit, vrcat, privadzalo ju to do nervozity a zavistlive myslienky ju chytali, pisalo sa tam, ze mame byt vdacni osudu aj za to malo, co mame a tesit sa z malickosti, ona sa vsak nevedela tesit z nicoho, len si vlasy trhala a knucala, preco ona nemoze byt bohata a mat miliony a miliardy ako ta a ta celebrita... radost na jej tvari som uvidela iba vtedy, ked som so smutkom v dusi rozpravala o tom, ako sa niekomu, koho aj ona pozna, stalo nieco zle... vtedy ziarila stastim - skodoradost najvyssieho stupna. No proste chore, cele zle! Negativita najvyssieho stupna. Tak ja nechapem, naco vlastne take knihy cita, ked sa sprava presne naopak, ako sa v nich pise. Precitala som len dve uplne cele - Tamojstvo a Sila od R. Byrne. Krasne, snazim sa, aj ked musela som na sebe fakt zapracovat, aby som zacala tak mysliet, nepoviem, ze som bola uplne negativne zmyslajuci typ cloveka, to bola skor ta spominana kamoska, ale ja som bola asi taky ten typ, u ktoreho sa striedali obdobia negativneho myslenia s obdobiami pozitivneho myslenia. No ked som s tou kamoskou byvala, ona ma akosi tahala k tej negativite, lebo stale rozpravala, co by chcela mat a nema a aky je k nej osud nespravodlivy, lebo ona nie je bohata, podobne dristy... A ked som sa tvarila stastne, hoci som aj dlhy mala a ona nemala ziadne, lebo som sa tesila zo vsetkeho, co som uvidela na prechadzke a z toho, ze som navstivila miesta, ktore mam rada a oblubene obchodne centrum... tak ona nechapala, ze ja sa viem tesit aj z malickosti, co ona nevie, ze viem byt vdacna svojmu osudu aj za to malo, co mam, mali sme rovnaku pracu, len ona na robotu nadavala a ja som sa z nej tesila. Ona v robote plakala a ja som sa usmievala a bola som stastna. Ona nechapala a zavidela. Zacala mi rozpravat, ze ona si mysli, ze mi hrozi do buducnosti byt psychicky narusena, ci co to, nech si dam pozor, aby sa nejaka hyperaktivita, ci mania u mna nevyvinula, ked mam aj v tej robote taky stastny usmev od ucha k uchu (predavacka - praca so zakaznikmi - normalka, ze sa treba usmievat) a vraj mam podla nej k tomu sklony... tak schopnost tesit sa z malickosti, byt stastna aj napriek dlhom, lebo ma tesi, ze mam stalu pracu a viem si ich splacat... to osoba trpiaca tazkou formou sebaposkodzovania nazyva sklonmi k manii, mam dost, skoro ma roztrhlo od smiechu :) ze odkial len vedela taketo nieco zobrat, nechapala som. No a ci mi pozitivne myslenie pomaha? Tak v prvom rade co mi najviac pomohlo, bolo, ked som sa od takejto vecne ufrflanej a negativnej kamosky odstahovala a vymazala som si ju zo svojho zivota a nechala som si tam len normalne kamosky a este aj spoznala dalsich novych ludi, ktori su skveli a pozitivne myslenie mi pomaha tiez a ona sa stale citi nestastna a vzdy sa aj bude, hoci tych knih precitala kvanta... Lebo nepochopila, o com tie knihy su a ze to nie je len take mechanicke citanie cohosi, ale ze to je v prvom rade praca na sebe.
Od Hayovey som precital tu Miluj svoj zivot, ci ako sa vola asi 10 rokov dozadu, co u mna znamena, ze 99,9% z toho je uz zabudnuteho =) Ale bola to dobra kniha, aj som si ju kupil, niekde tu zapada prachom o:)
K princovi mysel sa da dostat pod kontrolu a zmenit, ale je to doost vela roboty..
A k Mirovi "dobro bude odmenene" nieje moc dobry postoj v "karmu" neverim aj zo zivotnych skusenosti, a hlavne ked clovek tak bude zit potom ho to, ze sa k nemu dobro "nevracia" moze polozit na kolena..
Inak zbytok co Miro pise je ok.
Este by som skusil napisat, ze cim viac myslis tym menej zijes.
Mne zmenilo, a hodne, ale ktomu treba aj pridať pozitívnu aktivitu, zdravé stravovanie, veľa pohybu, dostatok spánku , prijatie filozofie, že dobro bude odmenené, mať ludí rád, byť zdielny, dobrosrdečný, nezávidieť nič nikomu, dokázať sa tešiť aj z malých nepodstatných (pre väčšinu sveta) vecí, veselosť .....ono je to asi v nejakom zrkadlení...........pritiahneme k sebe to, aký sami sme, na negatívne veci pokiaľ možno nemyslieť, a ked to inak nejde, nestretať sa z negativne uvažujúcimi ludmi, .ich nezmeníme.......ale oni nas môžu podľa seba stiahnuť dole.............pokračuj týmto správnym smerom.......
Niekomu to pomôže, no mne to skôr ubližovalo. No veľa mi takéto podobné knižky dali. No najviac mi dali ľudia, ktorých som stretol. Či mi už zrkadlili mňa samého alebo ma učili, veľmi som im za to vďačný.
Mne skôr pomohlo a pomáha pochopenie. Ak človek pochopí prečo sa mu to alebo ono deje tak vyhral. Myseľ nás ovláda a nedá sa zmeniť podľa mňa. Zmeniť možno len pohľad na tento svet, ktorý ide ruka v ruke s pochopením samého seba.
:) Nič nie je dôležitejšie ako láska. Nič