Nas vztah pekne klapal 4 roky...priatel si nasiel pracu v cechach chodil na tyzdnovky...pred rokom sa nam narodilo babo a asi ked malo 3 mesiace som z messengeru zistila ze ma v cechach podviedol...vtedy podla datumu som nebola este tehotna...samozrejme som mu vycistila zaludok,nadala mu do vsetkeho co mi prislo na jazyk...prvykrat som ho videla plakat...opytal sa ma ci mu niekedy odpustim...ja fakt neviem odvtedy mu neverim tvarim sa ze je to ok to sa stava ale strasne ma to zoziera...ja som ho cakala vzdy doma tesila som sa ked sa vrati z tyzdnovky,bala som sa aby sa mu nic nestalo,bolo mi s nim super nikomu pred nim som takmer nehovorila lubim ta...za dobrotu na zobrotu...vzdy ked máme sex mam nejaky blok stale vidim tu druhu dokonca ma zacal boliet fyzicky sex s nim.nedokazem sa uvolnit...ako keby sa mi 100% laska zmenila na 30% ale stale ho mam rada...nasiel si inu pracu 30 minut od domu a od narodenia maleho chodi len praca-domov domov-praca vyhyba sa comukolvek vsade ma berie so sebou...dokonca na ryby...snazim sa verit ze sa predsalen zamyslel...
Ako zabudnut odpustit neveru
Inak obdivujem ta, ze s nim dokazes spat. Mna rozpaluje prave vernost, vzajomna odovzdanost a teda intimita.
Nevera nie je iba zrada, ale aj riziko prenosu pohlavnych chorob. Nenecham sa predsa nakazit nejakym svinstvom od niekoho, kto si nedokaze vtaka udrzat na uzde. V pripade potreby predsa existuje masturbacia.
V konecnom dosledku drzim palce. Takto zial muzi ublizuju zenam uz starocia a nedokazu sa poucit z chyb. Nie vsetci, samozrejme. Existuju aj svetle vynimky.
uf, neviem. Snažila by som sa ho pochopiť, teda dôvody prečo. Myslela by som na to, že všetci máme slabosti, ktoré nás niekedy môžu premôcť...
Ťažko povedať. Určite by to veľmi bolelo a strašne by ma to hnevalo.
Odpustiť by som asi ešte ako tak dokázala po nejakom čase, najmä ak by som vnímala, že ho to naozaj mrzí a že sa to snaží riešiť. Teda ak by napríklad bola jeho slabosť, že je bez zábran keď sa opije, tak že by prestal piť, alebo ak by si tak ventiloval stres tak že by sa učil normálnemu spôsobu, alebo ak by mal nízke sebavedomie tak by sa učil inému spôsobu než si to dvíhať cez ženy atď...
Ale vybudovanie dôvery a blízkosti by nešlo hneď s odpustením. To potrebuje čas. Človek potrebuje vidieť, že mu môže veriť. Bolo by to asi ako nový začiatok, nové budovanie vzťahu... Nie je to ľahké. Človek nie je dokonalý a bude robiť chyby, dôvera je vždy risk lásky a vzťahu... Ale bez nej to nejde.
Tak si dajte čas. V intimite potrebuješ očividne pauzu tak v tom buď k nemu úprimná...
A celkovo vyriešiť váš vzťah by nebolo od veci. Človek potrebuje stabilitu, mať istotu, že má rodinu. Najmä deti. Mať pocit spolupatričnosti, rovnaké priezvisko, byť rodina, patriť k sebe... Nie je to ľahké, ale človek to potrebuje. Nič naozaj cenné nechodí ľahko...
Su muzi, ktori sa poucia, snazia sa a vazia si druhu sancu.
Su muzi, ktori su chori, nedokazu udrzat vtaka v nohaviciach a budu to dalej robit tak, aby si o tom nevedela.
Su muzi, ktori si to vazia hned, nedaju zene pocit neistoty a ziadnu zamienku nevery, nedovery.
Ak ti to vadi, znamena to, ze je to tvoja hranica. Tu hranicu nikdy neprekracuj.
Ano, tvar sa, ze sa nic nestalo. A zatial ho pozoruj. Ak sa snazi a naozaj ti nedava ziadny dovod, odpust mu. Z tvojho opisu to tak moze byt.
Ak citis neistotu nadalej a vies, ze to robi dalej, tvar sa, ze sa nic nedeje, ale viac s nim nerataj. Zariad sa bez neho. Vzdy by to robil a ty by si vzdy trpela.
Ak nie si pre muza volbou, ani on pre teba tou volbou byt nema.
Niektorych nevera posilni, niektorych znici. Clovek je niekedy slaby, no ak je slaby neustale, je slaby aj na vztah. Ak je slaby, musi zosilniet. Sam. Vztah nie je hra.
Zalezi na tom, aby si si uvedomila, ci ta druha bola len sex a vratil sa k tebe, vybral si teba. Potom ju vypusti z hlavy, no uz mu nikdy nedavaj zo seba 100%. Nevazil si to.
Možno offtpic. prepáč mňa v takýchto prípadoch vždy napadne jedna otázka: Prečo prosím Ťa ste sa nezobrali?
ja by som neveru nevedela odpustiť a obdivujem tých čo ano...
