Dobrý deň, minulý rok som ukončila právnickú fakultu, avšak uz rok pracujem ako čašníčka.Som z toho veľmi neštastná, neviem si nájsť robotu v mojom odbóre, hoci žijem v Bratislave.
Citim sa byt uplne neschopna,v noci placem do vankúša. naco to bolo dobré, učit sa tisíce strán a nič z toho...nikde ma nechcú
Podotykam ze univerzita, ktoru som ukoncila je statna, nejde o ziadnu sukromnu skolu
Aj rodicia mi vravia ze som uplne neschopna, takze ja uz ani nejdem na ziadny pohovor, lebo si neverim..
neviem co som tymto prispevkom chcela povedat, je vobec niekto taky na svete?
Som právnička a pracujem ako čašníčka v kaviarni
Praveze rodinu nerobim skoro vobec. Mam na starosti najma sporovu agendu, pretoze mi umoznuje sa co najviac realizovat. Cize obcan, obchod, trest, spravko, priestupky. Zmluvy ak mam, tak malo, ale tie byvaju bezproblemove lebo vacsinou su uz X krat vypracovane u inych klientov. Tresty sice robim v kancelarii vsetky, ale skor z dovodu, ze nikto tomu poriadne nerozumie. Paradoxne s tym nemam problem, pretoze sa dokazem od toho odosobnit a tretne pripady zahrnajuce nasilnu trestnu cinnost neriesim. V zasade z nasilnej mam nanajvys ublizenia na zdravi.
Ale ano, kolegyni pravnicke co zalozila tuto temu samozrejme nehovorim, ze musi byt zrovna advokatka, preto moja prvotna otazka znela, ze co chce byt, teda ktora pravna profesia ju laka najviac.
A ono tie advokatske kancelarie a podmienky pre koncipientov v nich sa zas tak velmi nelisia, ver mi. Mam kopu ludi, ktori robia zadarmo a platia za svojho sefa prispevky do komory aby im isla prax. Na koncipientskych seminaroch tiez kazdy vykrikuje pred ostatnymi koncipientami ako strasne miluje svoju pracu, ake ma uzasne podmienky, uzasny plat, uzasneho skolitela, ale vecer v bare v konverzacii 1 na 1 zistis, ze to nie je az tak ruzove a robi casto v horsich podmienkach ako ja. Kolegovia z vedlajsej kancelarie detto - iny sef, ina kancelaria, ina agenda, rovnake podmienky. Kamoska z kancelarie o ulicu dalej - detto. Dokoca, im vyvolavaju este aj pocas obeda. A to je napriklad nieco, co by si nedovolil ani moj sef. Obed je prestavka pocas dna kedy si jednoducho neprajem byt ruseny a kazdy mi to respektuje.
Bohuzial v drvivej vacsine pripadov to funguje tak ako som opisal a tie podmienky su hrozne. Je to nieco pred cim ludia zakryvaju oci, neveria tomu co sa skryva pod pozlatkou pravnickych profesii typu vyuzivanie v advokatskych, korupcia na prokuraturach, rodinkarstvo v sudnictve a notaroch... No napriek tomu zaverom musim uznat jedno a to je jeden z hlavnych dovodov preco som ostal v tej istej kancelarii - vsetko co dnes viem som sa naucil vdaka osobnemu pristupu svojho sefa - som jeho jediny koncipient. Su okolo mna aj ludia, ktori povedia, ze maju fajn pracu, dobry plat, dobreho sefa, ale ked sa ich spytam nieco profesne, nevedia odpovedat, nemaju rozhlad, v teorii tiez maju medzery, judikaturu nepoznaju a jedine co robia su zmluvy, lebo sa boja zastupovat na sude. Pre mna osobne ale monotonna praca, pri ktorej by som zosalel.
Kazdy si je strojcom svojho stastia. Chce to silu, vydrz, a pozitivne myslenie a hlavne davku pokoja. Casto su emocie na maxime a vyhrava ten, kto si dokaze zachovat co najvacsiu rozvahu. Ale aby som zas neociernoval celu nasu profesiu, to co robim mam osobne rad. Kazdy robi chyby, my tie chyby napravame (alebo sa aspon snazime zachranit co sa este da), pomahame ludom, preberame na seba ich zodpovednost, snazime sa im ulahcit trapenie a sme ambasodarmi tych ktori hovorit nevedia alebo nemozu. A preto, napriek vsetkemu co si musim pretrpiet, mam svoju pracu rad :) Ale to kazdy kto by toto chcel robit pochopi raz, ked uvidi radost v ociach ludi, ktorym zachranil zivot :)
Rockstar, bohužiaľ nemal si šťastie na normálne miesto nie všetci advokátsky koncipienti pracujú až v takýchto otrasných podmienkach a ani by som nepovedala že to musí byť až takto psychicky zničujúce ako si to popísal.
Všetko závisí od toho o akú AK ide a čomu sa venujú. Tipla by som si že ty si mal hlavne trestné, rodinné veci a pod. Každopádne máš môj obdiv že si to za daných okolností vydržal aj keď to podla mňa bolo zbytočné trápenie. Právnik nerovná sa advokát tie možnosti sú skutočne široké, ale samozrejme zohnať akúkoľvek prácu na SK je malý zázrak.
Rockstar. Mas moj uprimny obdiv a respekt. Tiez som takto v zivote bojovala a sla za svojim. Nie kazdy to vsak zvladne..a na to ma (silu, vydrz, tvrdohlavost, nezlomnost, vieru atd).
Ako pravnicka si najprv ujasni, co chces byt. Chces byt podnikova pravnicka, robit niekde na pravnom oddeleni, pisat a kontrolovat zmluvy za staly plat a byt denne zahrabana v praci ktora je monotonna? Alebo mas na to aby si na seba zobrala zodpovednost za zivoty inych a stala sa advokatkou a isla ich zastupovat na pojednavanie? Pripadne chces byt prokuratorka, sudkyna, notarka, exekutorka...? Sam som pravnicku fakultu vystudoval, mam doktorat, konci mi prax a cakam na advokatske skusky. V mojej rodine nebol ziaden pravnik, nemal som kontakty a napriek tomu som nerozmyslal nad tym, co to bude obnasat, pretoze som mal len jediny ciel - byt advokatom. Ked som po skole zacal rozposielat zivotopisy bez praxe a skusenosti z advokatskych a poziadavkou aspon na 650-750 EUR v hrubom, z 50 advokatskych kancelarii sa mi neozvala ani jedna. Posielal som zivotopisy mailom, postou a NIKTO sa neozval.
Az po 3 mesiacoch vytrvaleho boja sa naskytla moznost. Vies za akych podmienok? Minimalna mzda (co mi v cistom mesacne robilo asi 287 EUR), pracovna doba 9-18 (realne skor 8:45-18:45, casto som odchadzal po 19:30), ziadne priplatky za cestu, minimum za gastrace, 2x3 mesacna skusobna doba, 450 hodin nadcasov (ktore akoze boli zaratane v mesacnej mzde a nikoho nejaky zakonnik prace netrapil). Co som dostal za tento luxus? Ponuku prace PRAVNEHO ASISTENTA. Teda bezvyznamna pozicia, pri ktorej ti ani len neplynie prax a advokatska komora mi ju odmietla zapocitat, napriek tomu ze po zmene pracovnych podmienok sa zmenilo len oznacenie pracovnej pozicie na "advokatsky koncipient". Na pozicii pravneho asistenta ma drzali 9 mesiacov bez toho, aby mi niekto povedal ako dlho este kym ma zapisu ako koncipienta. Pracovnu zmluvu mi ponukli so slovami bud to podpiste, alebo na vasu poziciu pripada dalsich 26 zaujemcov. Z tych 287 EUR v cistom som mesacne minul 60 EUR na cestu do prace a 30 EUR na jedlo pocas dna straveneho v praci. A tento plat som dostaval bez zmeny, odmeny, pochvaly za pracu 3,5 roka. Zvysenie prislo pred polrokom na zavratnych 450 EUR pred koncom praxe. A kym som vobec dostal poziciu koncipienta, tak ma furt perovali, ze preco mi trva napisanie odvolania 2 dni, vsak spis ma len 800 stran... A to bolo kazdy den, poslali ste to? volali ste tam? preco nie je spravena kava? preco meskate 7 minut do prace (aj ked den predtym som stravil 4 hodiny nadcasmi)? spis je zalozeny? je pripraveny? je to naskenovane? prelozene? a to odvolanie preco este nemate? (a popri tom sa treba samozrejme samovzdelavat a citat, citat, citat, hladat judikaty a zase ucit sa).
70% ludi, ktorych poznam sa v advokatskej zlozilo. Bud prax nedokoncili, alebo si povedali ze to nie je pre nich. Baby skoncili s tazkymi depkami a bud isli pracovat na miestny urad alebo do nejakej firmy. Zvysok sa boji zastupovat ludi a byt zodpovedny za zivoty a osudy inych. Kazdy druhy chodi k psychiatrovi a stastny je ten, co po skonceni fakulty ani nechcel mas s pravom nic spolocne. Robia v realitkach, hypermarketoch, sieti rychleho obcerstvenia, dali sa na podnikanie, predavaju zajazdy, proste cokolvek aby boli od prava co najdalej.
Po 4 rokoch (9 mesiacov ako pravny asistent, 3 roky ako koncipient) mam vsetko za sebou, bez toho aby sa ma to nejako dotklo, prezil som cestu do pekla a naspat a caka ma skuska. V priemere som robil denne 10 hodin, snazil sa vyzit zo 190 EUR, pomimo som sa musel samovzdelavat, na dovolenku som chodil do kempu do talianska, nechodil som so ziadnym dievcatom lebo som si to nemohol dovolit a okrem zdravia som tomu obetoval vsetko. Ci to stalo za vsetku tu namahu? Ano stalo. Vydrzal som to aj vdaka tomu, ze som myslel na buducnost a co chcem dosiahnut. A jedine stastie bolo, ze bola 3 rocna prax. Keby som ale teraz si mal zvazit, ci vydrzim 5 rocnu prax a byt stale rodicom na krku, asi by som isiel robit nieco ine.
Ale moj jediny ciel bol - stat sa advokatom a obetoval som tomu vsetko. Opytaj sa samej seba, co chces a ak chces byt naozaj advokatkou, prestan sa lutovat a zacni bojovat. Sucit je to jedine, coho sa tu nedockas.
A popravde, stale rozmyslam, ci po advokatskych skuskach nejdem radsej robit hudbu.
Teraz ma napadlo, že mám jedného kamoša, čo má schizu. Je aj hlboko veriaci. Najbližšie za neho dám na omšu za skoré uzdravenie. Veď vyžiť z 500 eur mesačne musí byť ťažké:-)
Isto sa poteší.
Však si daj inzerát, že pomôžeš s právnymi vecami. Ja to neviem posúdiť komplexne, ale asi prax by mala ukázať aký je človek dobrý, či? Či čím viac teórie, tým lepší právnik? Ja som sa súdil s ex bez právnika a vyhral som. Moja ex mala takú právničku, že som pozeral jak puk. Že vraj sa rozpadnem ako osobnosť. A keď sa ona rozpadne skôr než ja?! Vyhrať som vyhral aj pri pomalom rozpade osobnosti, čo ma tak trápi ako že zajtra budem mať silné vetry:-)
Chápem ťa, tiež som práve vyštudovala právo a neviem si nájsť prácu, aj keď posielam životopisy a chodím na pohovory... aj keď chodím na pohovory len preto aby som nabrala skúsenosti lebo viem, že ma aj tak nikam neprijmú...veľmi ľutujem, že som na právo išla, pretože sa neviem predať ako moji spolužiaci a mala som ísť na iný odbor, ktorý nemá kvantum absolventov na jeden meter štvorcový...inak CV posielam aj na pozície, ktoré sú úplne mimo práva, mala by si aj také skúšať... a chodievaj na pohovory, aký zmysel má keď to vzdáš? Tým sa predsa nič nezlepší... nevzdávaj to... a PS to s tou rodinou som na tom rovnako... nie je nič horšie, keď ťa ani rodina nepodrží :/ ale svojich už pripravujem na to, že zo mňa veľká právnička nebude, tak nech sa s tým zmierujú...možno otcove vtipy, že skončím v TESCU neboli tak úplne mimo....
Ahoj keď som bola menšia chcela som byť právnička veľmi ma to lákalo. Len mi to prišlo ťažké tak som sa vzdala (a ľutujem to). Asi ty to stále nechápeš. Ak máš niečo také krásne vyštudované venuj sa to mu .Nie tam čašníčku robiť... Predstav si ,že koľko peňazí dostaneš za to veď mohla by si mať krásny dom.Choď do toho naber sebavedomie dokážeš to .Aj mňa rodičia podceňujú je to v pohode preto ,že si to vybíjaju na druhých.Hlavne nikoho nepočúvaj ako ťa kritizuju .Každý by si ťa vážil ak by si právničkou bola :).Nájdi niečo na internete a šport posilňuje sebavedomie.Tak skus prosím nbrať odvahu na ten pohovor ak najdeš niečo :)
Tiez mam vs vzdelanie a nerobim v obore. Je nas takych tisice. Tu casnicku chapem ako nutnost, aby bolo na najomne. A je to ok-maj na pamati, ze je to docasne. Avsak na pohovory chodievaj. Ked uz pre nic ine, tak preto, aby si ziskala sebaistotu-ked budes zvyknuta na takuto sebaprezentaciu, budes vediet lepsie reagovat, predat sa, nebudes sa tolko hanbit. Tiez by som zvazila zmenu zamestnania - uchadzala by som sa aj o pozicie, ktore nesuvisia priamo s mojim vzdelanim, ale v cv zaposobia lepsie ako casnicka. Nieco v administrative, prip zapisovatel na sude a pod. Pozicie, na ktore mas mozno pridobru kvalifikaciu, ale nemoze ich robit uplne hocikto. S rodicmi hovor na rovinu: Mami, mna velmi trapi, ze som sa zatial neuplatnila v advokacii. Potrebujem tvoju podporu, je to tazke, ver mi, ze sa snazim a tvoj pristup mi ublizuje. Oci, to, ze sa mi vysmievass, mi nepomaha. Naopak, citim sa ako nula a beries mi odvahu bojovat. Po rozhovore s tebou to mam skor chut vzdat. Potrebujem, aby si bol na mojej strane
Drzim palce.
No som v rovnakej sutuacii, sice nepracujem ako casnicka, ale tiez nemam ani rok po skonceni pravnickej fakulty pracu. Mam pocit velkeho zlyhania, v skole som vzdy patrila k najlepsim, venovala som sa aj mnohym veciam nad ramec a nic s toho. Zato niektori spoluziaci ktori mali problem vobec dostudovat sa hned pekne uplatnili, vlastne vsetci si postupne nasli nejaku pracu, okrem mna :-(