Ahojte, mám 20 rokov a mám taký problém. Mám priateľa už 3 a pol roka no až teraz zisťujem, že keby nemám jeho, tak ostanem úplne sama. Mám dokopy asi 4 kamarátky, akurát že každá z nich býva ďaleko odo mňa a keďže nie je možné byť s frajerom 356 dní v roku, sú dni kedy ma ide doslova poraziť od nudy a od toho, že musím sedieť doma :( Samozrejme že máme kopec kamarátov, ale sú to samí chalani a bolo by divné keby s nimi idem von bez neho, preto mám niekedy pocit, že to už takto dlhšie nevydržím. Aj teraz, on ešte dva týždne brigáduje, takže s ním nemám kedy byť a ja len sedím celé dni doma a chce sa mi plakať. Keď som ja niekde preč, on má hneď kopec vecí na robote, ide tam a tam, s hentým a hentým, ale keď je preč on, tak ja nemám na výber, jedine sedieť doma. Už som vymýšľala snáď čokoľvek aby som sa zabavila, ale vždy sa dostanem do tej fázy, že som znechutená zo života a že keď to pôjde takto ďalej tak sa asi zbláznim :( Rada by som spoznala aj nejakých nových ľudí, ale kde? a nemám ani žiadny koníček, ktorý by ma vo voľnom čase zamestnal. Naozaj sa mi už z toho chce plakať :( Čo by ste robili vy na mojom mieste? alebo ak je tu nejaká baba z Levíc, ktorá je na tom podobne ako ja...kľudne mi na seba nechaj kontakt, budem rada :) ja by som rada išla len tak na kávu si sadnúť, na nákupy, prejsť sa so psom, zabehať si...hocičo, ale keď človek nemá s kým, nemá ani na nič náladu a chuť :( Ďakujem tým, ktorí si to dočítali až do konca, prajem pekný deň :)
"Samotárka" z Levíc
Ok...ako keby som nič nenapísal :D
Tak ja neviem či si už mal/a nejaký vzťah ale podľa mňa je uplne normálne keď ten druhý má obavy alebo paranoje voči partnerovi, keď sa má stretnúť alebo stretávať s niekým úplne cudzím opačného pohlavia...ja by som asi tiež nebola dvakrát nadšená, keby mi oznámi že sa cez net spoznal s nejakou babou a ide s ňou kamkoľvek...a ja som v tom príspevku nepísala o tom, že sedím celý život doma...chodíme kade tade vždy keď sa dá, doma určite nesedím, problém je v tom, že keď niesom s ním tak nemám čo robiť, lebo všetci ľudia mne blízki bývajú odo mňa ďaleko a tu doma nemám nikoho takého s kým by som mohla byť keď niesom s frajerom...a tiež nemám veľké skúsenosti s oslovovaním ľudí na internete, nie je to o tom, že sa bojím, ale viem akí ľudia sú a ako čudne by to vyznelo, ale nikde som nenapísala, že to neskúsim, ja som ale chcela skôr radu od nejakých ľudí, ktorí ma pochopia a ktorí by mi poradili čo robiť vo voľnom čase alebo ako spoznať nových ľudí, proste ako to zmeniť.
Ako to vo vzťahu ,,chodí,,??? :O
Neblázni...toto nemyslíš vážne, čo si teraz napísala však?
Ak si skeptik, ktorý sa bojí tak kľudne seď doma, a ani cez net to nechceš skúsiť...
život je tam vonku a nie medzi 4 stenami. Len aby si potom neľutovala
Rozprávali sme sa o tom už veľakrát, a divné by to bolo preto, že tí naši spoloční kamaráti sú viac jeho kamaráti ako moji a za tri a pol roka som s nimi nikdy nikde sama nebola. A neviem si predstaviť, že len tak napíšem nejakej babe či sa nechce zoznámiť, asi by to zobrala trošku divne a neviem ako inak tých nových ľudí spoznať, nikdy som sa tak s nikým nezoznamovala a sama viem, že keď niekto napíše mne, som voči tomu dosť skeptická, aj keď je pravda že píšu najmä muži a keďže mám priateľa, nebudem mu robiť napriek a zoznamovať sa s cudzími chlapmi, aj keď by som možno spoznala super ľudí, ale tak to už vo vzťahu chodí, takže fakt neviem čo robiť :(
,,Samozrejme že máme kopec kamarátov, ale sú to samí chalani a bolo by divné keby s nimi idem von bez neho,,
OMG...!
Prečo by to bolo divné? Veď choď von, normálne by si mu toto všetko mala povedať a mali by ste sa porozprávať.
ale tak nevidím do toho. Ak nemáš kamarátov, tak si nejakých nájdi! ke´d nemáš inú možnosť tak skús sociálne siete...a aj tu bolo viac takých tém.
Samozrejme rozhodnutie je na tebe. Seď doma na zadku a vypisuj po nete ako nemáš nikoho alebo skúsiš aspoň využiť ten čas tu strávený na zoznámenie. Písmenká dávajú väčšiu slobodu a čo ty vieš, možno takto spoznáš oveľa viac fajn ľudí ako si myslíš.
