Ahojte. V skratke ho nenávidím lebo zničil život mame, mne aj mojim súrodencom. Dlho si žije v zahraničí a vôbec sa o nás nestará. Akurát hodí výživné, o kt. sa súd ťahá už 2 roky, zarába vyše 2000€ a to robí len 3 dni, lebo viac sa mu nechce. Súd mu určil platiť 450€ a tiež platiť pozadok od podania žiadosti, čo dodnes neplatí, naďalej si platí len 300€, súdnictvo naše slovenské sa nestará. V zahraničí dostáva vyššie rodinné prídavky a z nich si platil 10 rokov výživné. On si chodí po dovolenkách a žien mal už toľko, že ani sám nevie koľko. A všetko štetky, ale ani jedna s ním neostala. Nečudo. Sme 3 súrodenci, ani jedného z nás nechcel, no mňa najviac nie, mamu bil keď čakala mňa, aby potratila, vždy ju len posielal na potrat, no mne neprišiel do nemocnice ani na krst so slovami jeho mamičky a jeho "na toho bastarda nie sme zvedaví". Pritom mama mala len jeho celý život, on ju však podvádzal celé manželstvo. Môj brat išiel tiež do zahraničia, po čase sa osamostatnil, no zo začiatku býval u neho a pýtal od neho na benzín, na potraviny a pod., pritom mama od nás nikdy nič nepýtala. Jeho mamička ma 600 € dôchodok a keď tam raz za uhorský rok prídeme, tak nám neponúkne ani vodu a už len čaká, kedy sa nás zbaví. Je to chorobne lakomá bosorka, prekliala si vlastnú dcéru, kt. sa potom narodilo postihnuté dieťa.
Snažím sa čo najviac v mojom živote, aby som bola nezávislá a aby ma nikdy žiadny chlap nezdieral jak "otec" nás. Plánujem si aj zmeniť priezvisko, ale vravím si, že možno sa za pár rokov vydám, tak načo. Zmaturovala som na samé 1tky a chcem ísť na VŠ, ale na to potrebujem funkčný notebook a samozrejme aj viac financií. Bola som u neho teraz aj ja brigádovať v zahraničí, jediná jeho reč je však bola o peniazoch, ako som ho tam stála peniaze a že ma tam už nechce.
Nikdy som si nemyslela, že by vo mne mohlo byť toľko hnusu, odporu a nenávisti voči niekomu. Ešte stále verím v Boha, aj keď sa zo mňa stal zlý človek a ďakujem Mu ako mi pomohol v zlých časoch, no zároveň sa na Neho hnevám, lebo necháva vyhrávať zlo a dopúšťa veľké nespravodlivosti. Bola som presvedčená v Božiu existenciu, ale hnevám sa, že niekomu dal všetko a niekomu nič. Prestala som sa modliť, mám k tomu odpor a kašlem na Neho, lebo mám pocit, že On kašle na mňa. Viem, že keby som práve umrela, tak ma čaká peklo, ale ved asi mi to už On tak určil, že kto kam pôjde, kto má šťastie sa kde narodiť, asi má svojich favoritov. Nechcem nikoho týmto odvádzať od viery,lebo On je. Len mi ubližuje Jeho ľahostajnosťou, aj keď si tú ľahostajnosť zaslúžim, On je dokonalý, takže by to nemal robiť.
Nechcem byť ako otcova pošahaná mater, ale som schopná už ísť aj za nejakou čarodejnicou, aby otcovi nejak spravila zle, som schopná sa spriahnuť aj s diablom, len už aby konečne bolo zlo potrestané a vyhrala spravodlivosť. Ak to nevie spraviť súd či Boh, tak to spravím ja, aj keby som mala prejsť k Božiemu rivalovi.
Je mi ľúto, čo sa zo mňa stalo, ale už ma nebaví žiť z ruky do úst a znášať všetku tú bolesť a hanbu. Veľakrát som si priala zomrieť, veľakrát som sa za to modlila, aj vtedy ma Boh odignoroval. Neviem čo mám už robiť, ale cítim, že sa vo mne len hromadí zlo a nenávisť a že to nedopadne dobre.
