Chorobné zhromažďovanie vecí

tak dozaista by nestacili nejake dve tri sedenia, to by bol beh na dlhu trat

Neviem či sa z tohto dá nejako dostať...či proste psychológ by si s tým vedel poradiť...

Mám s bratom ešte taký problém že kvôli jeho patologickému zberateľstvu zažívam často hanbu pretože keď ho zoberiem na výlet namiesto toho aby sme si išli pozerať pamiatky , prírodu ON otvorí najbližší kontajner a začne rozoberať staré elektro a ľudia to nechápu a začnú mu týkať a na posmech mu hovoria - Teba bavia také haraburdy ? Alebo " polož to lebo ťa ubijem " ako malému decku ..Ja potom zachraňujem situáciu hovorím " On je chorý , má takú záľubu atď..ALE mám zbytočnú hanbu..Väčšina ľudí sa na verejnosti musí správať DÔSTOJNE a to on veľakrát nedokáže..Ako mám potom reagovať ? Povedať o tom jeho psychiatricke ?

Ale da sa toto vobec nejako riesit?? Liecit??

Jasné, že to má pôvod už v detstve, toto sú presne veci, ktoré si so sebou nesieme celý život.

Niekde som čítal že chorobné zberateľstvo má svoju príčinu v detstve kedy ten človek nemal také veci pretože si ich nemohli jeho rodičia dovoliť kúpiť a potom o niekoľko rokov v dospelosti si chce všetok ten " majetok " vynahradiť..Ako príklad si z detstva pamätám videokamery za vtedajších 20 000 Korún..A tak teraz si v hlave vytvára pocit " bohatstva " ..Aj ja som túžil mať dva milióny korún v hotovosti keď som bol ešte teeneger.. Alebo som túžil nájsť batoh plný peňazí.. Čo je na tom zvláštne ? Keď sny sa majú žiť , nie iba snívať

nekupovat nove veci, nekupovat to, co nepotrebujem. niekde som citala alebo pocula, ze si mas premysliet, ze ci by si radsej chcel tu danu vec, co planujes kupit alebo ten financny obnos, aka je cena danej veci. priklad, radsej kupis telku, ktoru nutne nepotrebujes za 500 eur alebo budes radsej mat 500 eur.

A co robi s tym starsim elektrom?

Máme v rodine taký problém so zberateľstvom nepotrebných vecí zo strany môjho brata ktorý sa ešte zhoršil po smrti nášho otca..Ja si osobne veci kupujem ale to ma stálo nemalé peniaze.. Ale zase pre brata má hodnotu každá " haraburda " a obaja sa tolerujeme.. Lenže máme v paneláku jednu susedku ktorá môjmu bratovi dohovára že spoločné priestory musia byť prázdne a ja s mamou to vieme ale nechceme ublížiť bratovi " šokom " .. Trvá to dlho a môj brat má argument že pre tie veci žije a vyhadzanie by " neprežil " okrem toho sa lieči na schizofréniu a ja si myslím že musí sa niečomu venovať aj keď je to pozeranie kontajnerov a hľadanie starého elektra. Napokon aj ja žijem pre svoje kúpené veci..Ako to riešiť aby " bola aj ovca celá aj vlk sýty ? Ďakujem za každú radu