Ahojte, mám pernamentne depresie...som šťastná, mám skoro všetko čo by som chcela...trápia ma však 8 kilá, ktoré sú nadbytočné, trápi ma to, že sa s tým neviem popasovať a tak všeobecne ma stále neičo trápi..som hrozne pesimistická a nechcem aby mi to ovplyvňovalo kvalitu života...uvedomujem si to, žeby som sa mala zmeniť ale nič pre to neurobím...neviem ako sa pohnúť , nechcem byť taká...:( Nemám moc veľa kamarátiek, iba také vzdialené a nemám si s kým pokecať...budem rada, keď mi niekto napíše
Som pernamentne smutná / šťastná
Ahoj An_nka
"uvedomujem si to, žeby som sa mala zmeniť ale nič pre to neurobím...neviem ako sa pohnúť , nechcem byť taká"
Je mi veľmi ľúto že okolie k tebe neprejavolo svoje city a neumožnovalo / znemožnovalo ti nasledovať tie svoje. (preto sa akoby nechces nikam pohnut - lebo citis ten nedostatok lasky/stastia v sebe = 0 energie)
Na druhej strane ta orientacia na hmotu ti umoznila "mám skoro všetko čo by som chcela".
Ak zacnes viac nasledovat svoje pocity - budes vnimat v kazdej sekunde svoje city (cize kazdu sekundu prejavuje svoje city).
Zo skusenosti mozem povedat ze je to velmi bolestiva premena, nakolko clovek strati vsetky iluzie a pociti aky je emocne popierajuci (chladny, tvrdy, arogantny, bezohladny).
(je to bludny kruh .. narodi sa dieta, zahrnieme ho hmotou .. kedze ho nazahrnieme emóciami zostane vsetka hmota bezducha, bezzmyselna ... atd atd su to generacne zlozvyky , obete nasilu robia dalsie obete, obete obete atd atd)
Chceme aby k nam bol mily niekto iny, chceme aby niekto iny nas prebudil. Ale ako pisem, pocitenie ze ja sam som k sebe emocne chladny, nenasledujem svoje stastie .. a ked si clovek predstavi ze takto sa prebudi po 10, 20, 30, 40, 50, 60 rokoch zivota - a pozrieme sa spatne ze "aha tak ja som 30 rokov zil v nestasti preto ze som ignoroval svoje pocity ... vtedy sa zrutia vsetky iluzie).
Hehe to som ti len prezradil cestu, ovela menej bolestnejsie to prezijes ked vies ze obrovsku bolest rozjemnis na lutost.
Mozno ta sklame aj ta iluzia ze niekto zvonku ti pomoze (vratane mna). Ja ta mozem podporit v tvojom zjemnovani. Je to vsak tvoje rozhodnutie a prehlbovanie citov.
(je to ten typ bolesti ktory nam pomaha sa zmenit, nie ten ktory nam ublizuje)
Prajem ti vela stastia a radosti An_nka, ak by si citila ze podpora ti pomoze kludne mi napis ateven@pokec.sk . Drzim nam vsetkym palce :)
Co tak dat si zavazok, ze prve, co kazde rano po zobudeni sa urobis, bude, ze si zacvicis 10 minut? Kliky, drepy, brusaky a nieco na zadok, ale aj drepy s vyskokmi... Ak nezvladnes normalny velky klik, skus kliky na kolenach a ten velky klik sa ti podari az neskor, povedzme o take dva mesiace. Chce to len vydrz a naozaj pevny zavazok, ze to budes robit kazdy den. Odcvicis si to rano a potom tym padom to mas "dole z krku" a na cely den pokoj. Dalsia vec, ktoru by si mohla skusit, je plavanie. Nemyslim tym ani tak kupko teraz v lete, ale skor krytu plavaren niekedy neskor. Mozno sa ti to nezda byt celkom O.K., co ti teraz napisem, ale hoci si aj na plavarni v plavkach, cim nadobudas pocit, ze tam z teba ludia vidia viac ako v takom fitku, opak je pravdou. Co je to plavaren? 20 sekund hanby, kym vchadzas do bazena a dalsich 20 sekund hanby, ked z neho vychadzas. A co je to fitko? Nemas sice plavky, cize si viac zahalena, ale dve hodiny si ta tam obzeraju vsetci ludia a tvoju postavu, za ktoru sa mozno trochu hanbis, ze nie je celkom dokonala, po cely ten cas vidia. Skus sa nad tym zamysliet takto a logicky ti z toho vyjde, ze lepsie je ist plavat. Povedzme si das zavazok, ze pojdes plavat 6x za mesiac, co vychadza 2x za tyzden. A ked pride taky tyzden, ze mas menstruaciu, tak plavat nejdes. A kilecka pojdu pomaly, postupne dole. Len treba vytrvalost a silnu volu, aby sa toto stalo zivotnym stylom, cize cvicenie a plavanie na cely zivot a nielen na par mesiacov, kym nedosiahnes dokonalost a potom sa na to vybodnes. Nevybodni sa na to uz nikdy. Zacni a nikdy neskonci! Drzim palce!