Myslienky

Proste kazda minca ma dve strany. Na jednej strane sme v zivocisnej risi so svojim mozgom unikatni, no na druhej strane je nam niekedy tak trochu na obtiaz. Alebo ako autorka temy pise - Potom clovek len viac a viac rozmysla nad vsetkym. Mozno preto je ludska mysel tak trochu aj preslap v evolucii.
Cele to haló okolo zivota, cela ta velka drama okolo zivota a dolezitost toho co sa nam deje, je vlastne len v nasich hlavach. Aj to ake nalepky tomu davame, aky zmysel tomu priradime. Mozno pred smrtou si clovek uvedomi ze to cele bola len tupa vola, slepy hnaci motor bez ciela. Mozno si to nepripusti (ak ma na to cas) a zufalo hlada zmysel toho co prezil. mozno sa sikovne oklame. Ludia su vlastne sikovni v tom osalit, oblbnut samych seba v tom ze to vsetko ma ucel, zmysel. Su si tak velmi isti. Niektori to radsej ani neriesia, alebo su na take cosi pripadne moc hlupi. Ono ked sa spytam ludi kazdy mi da subjektivnu predstavu o zmysle, ucele, niektore skupiny ludi sa v nich aj zhodnu. Veriaci za tym vidi boha, nenazrani podnikatel prachy, student v uceni, matka v detoch a tak podobne. Niekto ked uz nema konkretnu predstavu povie aspon cosi ako - no...verim ze nieco existuje. To krasne ilustruje tu vagnost, efemernost toho celeho uvazovania nad zmyslom. Nikto sa nikdy k nicomu nedopracoval. Iba ak ku vlastnej subjektivnej istote

Anjelik pouzil som vyraz konstrukt lebo som pred tym pouzil vyraz vykonstruovat co mi prislo v tej suvislosti akosi vhodnejsie ;-)
Ok ty pises ze "Zmyslom života je..." dalej uz len tvoje predstavy. A o tomto som pisal predovsetkym. Hladame zmysel toho co sa nam v zivote deje, ale su to len nase subjektivne predstavy. Hladame zmysel, pricinu, ludska mysel je stavana uvazovat kauzalne. Zviera takto uvazovat nemusi, pretoze nema taky mozog aky mame my. Takze nemal som ani tak umysel hodnotit ludsku osobnost ako taku, skor ludsku mysel ako taku, respektive na com je postavena. Ludsku mysel ktora potrebuje hladat v javoch, veciach zmysel. No a ja poukazujem na taku moznost (netvrdim ze to tak je) ze to nema nejaky zmysel. Takze aj to co sa nam deje nemusi mat nejaky zmysel, ci je to zle, alebo dobre, radostne, alebo smutne, desive, alebo prijemne. Jednoducho sa to deje a zmysel, alebo nalepku, ci hodnotu tomu dame len my sami, kazdy subjektivne, po svojom. Ta predstava, myslienkovy konstrukt, alebo iluzia o zmysle toho vsetkeho, alebo o jedinecnosti, dolezitosti nasej osoby, je len v nasich hlavach. V podstate ak by som mal zajst este dalej, tak aj moja identita je vlastne len predstava ktoru so mnou zdiela moje okolie v ktorom zijem. Je to sen, iluzia o tom ze sme niekto, persona, ale je to len v nasich hlavach.
Takze k teme. To ze stale cosi hladame je podmienene pudmi, odtial vyviera ta potreba. Preto som citoval aj toho Chartiera - uctievame rozum, ale milujeme svoje vasne. Tie su nasim hnacim motorom. A ked sa autorka pyta na zmysel toho vsetkeho, ja odpovedam ze to zmysel mozno nema. Jednoducho sa to deje lebo sme hnani vasnami, pudmi, slepou volou k zivotu ktora je slepa, lebo nema smer, zmysel, bod. Ked sa autorka pyta - "ze sa na tom ucime a rozvijame, ale k comu??" - ja odpovedam, ze je to naopak. Nedeje sa to preto aby sme sa na tom ucili, ale naopak, kedze sa to deje, je dobre sa naucit v tom (v zivote, medziludskych vztahoch) orientovat. Ale to ucenie sa nepovazujem za zmysel. Schopnost ucit sa, zorientovat sa, je len nastroj. Nastroj k tomu aby sa nam lahsie zilo. Ale ani to aby sa nam lahsie zilo podla mna nie je zmysel :-)

2 Siah preco si myslis ze ludia hladaju lasku?? plno ludi ju uz naslo nasitilo sa nej a uz ju nepotrebuje .. toto je klasika u ludi co netravia cas s inak naladenymi proste to vidia iba zo svojho pohladu...

Ahoj creature. :o) Dôležitosť života ako takého spočíva v tom, že ťa viem osloviť. Pretože žiješ a si schopný ma vnímať. S mŕtvolou by som moc nenakecala. Snažila som sa dôjsť na to, čo si chcel povedať, ale jediné, čo mi vyšlo, že pravdepodobne hodnotíš ľudskú osobnosť ako takú. Ktorá je vskutku súborom návodov, príkazov a zákazov, počínajúcich v detstve, cez mladosť až po starobu, kde ešte aj na vlastnom pohrebe musíš dodržiavať nejaký ten protokol, aby ťa neohovorili. :o)))
Zmyslom života je spoznávať a učiť sa, veci stretávať a chápať. Alebo aj nechápať a trápiť sa, až do bodu, kedy ťa napadne sa spýtať, čo robiť, aby si žil lepšie.
Vždy budeš tvoriť v hlave konštrukty, predstavy sa to inak volá, pretože ty sám osebe si myseľ a tá tú vlastnosť má..a potom práve vďaka svojej vôli, sa snažíš tie predstavy realizovať. Nie tupo, ale smerovo. :oP
Život je hmota cítiaca, ťažko sa dokážeš prejavovať bez cítenia, ale ver, že dá sa pozerať na svet rozumne a rovnako byť aj bytosťou plnou lásky. Len si nesmieš lásku mýliť s výbuchmi vášní, nálad a emócií. Ale chápať a vedieť, že láska je stav hlbokého chápania, potom môžeš povedať, že život miluješ, lebo sám si životom. :o)

A samozrejme boli tu predo mnou aj ini ktori sa tym, alebo niecim pdoobnym zaoberali. Ci uz Arthur Schopenhauer, Friedrich Nietzsche, alebo ini

Ale mozem sa samozrejme mylit. Sebavedomo tvrdit taketo veci si netrufam. To bolo vcera len take vecerne ospale uvazovanie :-)

Ahoj andelik :-)
No myslel som to trosicku inak. Jedinecnost v zmysle dolezitost. Ze to co v nasich zivotoch povazujeme za dolezite, spomienky, vsetky zazitky zle aj dobre, alebo predstava o nasej jedinecnosti ako (pre veriacich) bozich stvoreniach, to vsetko je vlastne len taky nas konstrukt v nasich hlavach. Prilis si sami seba uvedomujeme a tak prilis hlbame a podliehame roznym predstavam o dolezitosti nasej existencie. Ano statisticky prisne vzate sme kazdy unikat. Ale to som na mysli nemal.
A to ze sme biologicky naprogramovni k zitiu, ze je to biologicky podmienene je holy fakt. Je to slepa vola, pud ktorym sme vo svojej hlbokej podstate riadeni. Co si o tom myslime, o nasom zivote, ake nalepky mu davame, alebo tomu co sme prezili, prezivame, alebo co si myslime o zivote ako takom, je uz len akasi nadstavba, nase subjektivne vnimanie respektive hodnotenie.
Takto som to myslel. Ludia sa pri uvazovani nad svojom zivotom alebo zivotom ako takym a povedzme aj trapenim s nim spojenym, potom zamotavaju do roznych iluzii, predstav. Ale chapem ze ludia taketo reci ake som napisal nemaju radi lebo to zavana pesimizmom a ako keby nepriamo znizuje vyznam, hodnotu zivota a teda aj ich. Ale ked sa clovek odosobni a nie je veriaci tak vlastne ani nemoze dospiet k inemu zaveru. Ale aby som nebol pesimisticky, ale praktickejsi, tak ani taketo uvazovanie nad zivotom nema zmysel. Ked uz tu raz sme, ked uz nas ta vola tlaci k zivotu, mali by sme sa nejak snazit dobre zit.
Na to na co poukazujem sa da nahliadnut aj z este trosku ineho hladiska. Vraj zijeme vo veku rozumu, ale ked sa clovek pozrie okolo seba na ciny ludi, ich motivacie, k comu vlastne dospeje ? Co nas skutocne riadi ? Sme tak racionalni ? Pekne to povedal aj Émile Chartier - uctievame rozum, ale milujeme svoje vasne. Tak Blaise Pascal sa tiez pekne vyjadril - rozum nas moze priviest iba k poznaniu, ze nam nemoze dat poslednu odpoved.

Pokiaľ nebudeš ako bytosť absolútne nezávislá na vonkajších podnetoch, vždy budeš vyhľadávať pre seba podporné prostredie. Či už podporné pre existenciu tela, to znamená, kde sa dobre naješ, napiješ, oddýchneš si. Alebo pre teba, ako život. To znamená prostredie s dýchateľnou atmosférou, ktorú ti zabezpečia ľudské bytosti okolo teba. Kde sa budeš cítiť príjemne, kde budeš mať možnosť prejaviť svoju prirodzenosť. :o)
Lásku hľadáš preto, lebo jej máš v sebe málo a tak potrebuješ toho druhého, aby ste spolu vytvorili pár a posilnili sa navzájom. Čím si slabší, tým viac potrebuješ podporu, sociálnu, okolia. Ľudia to s obľubou nazývajú, že byť členom stáda. Považujú to za obrovskú potupu a radi sa vyčleňujú, že nenene, oni už nie sú v stáde. :o))
K čomu sa máš rozvíjať? No predsa k pochopeniu a aj tomu, aby si nemusel či nemusela klásť také otázky, ako kladieš.
Uvedomenie si vecí znamená byť si niečoho vedomý, mať o niečom povedomie, to jest, rozumieť tomu. A to je jednoznačne výhra. Prehra je, iba keď tie veci tebou zmietajú, lebo im nerozumieš. Vtedy sa nedá ale hovoriť o uvedomení si niečoho. :o) Iba o vnímaní.

Áno, jedným zo drojov šťastia je aj nevedomosť. :o)) Že si tak blbý, že ťa nič a nikto netrápi, lebo si to nemáš ani ako uvedomiť.

Creature, ľudské vedomie nie je prešľap v evolúcii, a my sme vskutku každý jedinečný. Tá jedinečnosť je daná jedinečným vývojom, kedy môj vnútorný svet naveky bude len a len môj, rovnako ako je ten tvoj len a len tvojim. Programom môžeš byť riadený, ale aj nemusíš, pokiaľ ten program pochopíš a ovládneš.:o)

lebo clovek je tvor nespokojny, a ked ziska nieco po com tuzi, tak skor ci neskor ho to prestane bavit a zacne tuzit po niecom inom... stastie musis najst v sebe, preto sa clovek rozvija uci aj na chybach, aby to pochopil a aby si bol vyrovnany a spokojny

Delete 2, nesuhlasim s tebou, ze tu je vlada par mocnych v zmysle autorkinho prispevku. nepytala sa na politicku vladu, ale vseobecne spravanie. a moralka, pravo, verejna bezpecnost, verejne zdravie, uchylky, to vsetko pochadza od vacsiny ludi, od nasich subjektivnych nazorov, ktore sa v tej pocetnosti stali objektivnymi. spolocnost ako taka tvori nazory a tiez aj to, co sa za cudne alebo normalne poklada. politika je len zrnko, ale tiez ju mozme ovplyvnit, prave tym, ci a koho volime.