Ahojte,
mám dosť vážny problém a už potrebujem počuť nejaký laický, nezainteresovaný názor, lebo sa inak asi zbláznim.
Mám 18 rokov, pochádzam zo štyroch súrodencov /traja starší bratia/, žijem v kompletnej rodine so psami a rybkou v akvárku. A moja mama zjavne trpí nejakou poruchou nervov. 18 rokov som ju pre to odsudzovala, pretože ma 18 rokov prehliadala a kritizovala, no dnes sa po rozhovore s otcom vo mne niečo zlomilo.
Aby ste ma pochopili...
Od malička som sa snažila robiť veci tak, aby na mňa rodičia mohli byť hrdí. Už na základnej som hrávala v divadle, navštevovala ZUŠ, písala poéziu a vyhrávala s ňou súťaže, chodila som recitovať, so starostom som cca od 15stich moderovala verejné podujatia.
Moja mama nevidela ani jedno predstavenie, nečítala ani jednu báseň. Za to stačilo meškať domov 10min. a dostala som taký výprask, že inde by snáď volali políciu. Nikdy sme nemali peňazí na zvyš, no vždy sme finančne dokázali výjsť tak, že nám doma nič nechýbalo. No jedného krásneho dňa prišiel domov papier tuším ako poďakovanie za pôžičku. Naša mamina si vzala 1000€ pôžičku, nikomu nič nepovedala a peniaze odišli ktovie kam. Otca to vtedy dosť vytočilo ale je typ, čo veci rieši v kľude. Vtedy sa pobalila a na tri dni odišla z domu. Potom sa vrátila, lebo samozrejme nemala kam ísť a už nemala ani peniaze.
Alebo raz sa stalo, že ocino chcel kukať hokej, tak v zápale amoku strhla z okna celú záclonu. Dávnejšie som chodievala susede strážiť malého synčeka. Raz som prišla o polhodinu domov neskôr, tak mi poslala smsku: \\\"Domov už chodiť nemusíš. Už nemáš mamu, ty kurva!\\\" a keď som prišla domov, tvárila sa ako keby sa nič nestalo.
Mám 18 rokov a keď si ideme niekam s partiou posedieť, tak musím byť o 23:00 doma. Žiadna diskotéka, žiadna chata, opekačka, stanovačka... nie o 23:00 musím byť doma! Inak, je schopná prísť po mňa a za vlasy /doslova/ ma dotiahnuť domov.
No dnes, som sa pre toto celé otcovi v aute rozplakala, cestou k babke. A povedal mi jednu vec. Moja mama vraj pred tým ako spoznala môjho otca bola 2x vo väzení, chlapov menila ako na bežiacom páse a proste... čo to mám za matku? Som z toho znechutená a vôbec neviem, čo s tým. Pátrať po tom, čo bola moja mama zač? Konfrontovať ju? Pred dvomi rokmi mi jedna dlhoročná rodinná priateľka povedala, že keď so mnou mama otehotnela, preplakala dva dni a nechcela si ma nechať. Ako sa dá s niečím takým vyrovnať? Chytá amoky, stále kričí, nikto jej nie je dosť dobrý... Nemôže mať nejakú nervovú poruchu? Alebo... čokoľvek...