Ide viacmenej o autoskolu. Nedavno som urobila skusky z autoskoly. Autoskola bola super, samozrejme zaciatky boli hrozne :D ale postupne casom som mala jazdy bez chyby. Instruktor ma chvalil aj skusky som dala na prvy krat. Po skoro mesiaci ked som dostala vodicak tak ze idem s otcom jazdit s jeho autom. Mam 19 rokov svoje este nemam. Zacala som teda a ze ideme rovno do madarska otec ma furt upozornoval ci sa pozeram ked sa preradujem. A ja som si ro uzivala davala som pozor. Nic sa nestalo. Ale po hodine cesty uz mi to zacalo liezt na nervy. To jeho upozornovanie a kricanie co a ako mam robit. Pritom som nic neurobila ze mi niekedy dlhsie trval rozbeh ako inym autam na semafore.. No a? Ved zacinam par sekund vydrzia nemusim sa lepit hned na toho predo mnou. Po hodine a pol som mala dost jeho reci islo mi to horsie auto mi hadzalo pri rozbehoch bola som nervozna. Tak ze skusime to zajtra. Otec ma zobral niekam uplne do kopca kde boli rozostavane cesty kde nikto nie je a mimo ciest boli nieco ako priekopy dole. Proste najhorsie miesto asi na ucenie. Bala som sa nutil ma rozbiehat sa v kopci cuvanim. Proste rozplakala som sa a ze ja na to nemam nervy moj otec je hrozny. Nedokaze pochopit to ze ja nemam este take skusenosti ako napr. on. Zhodnotil ze na cestu nepatrim. Bojim sa ze uz mam akoby v sebe taky blok a ze to neskusim. Buduci vikend mam ist s priatelom s otcovym autom. Divym sa ze nam ho vobec da. Bojim sa ale velmi, vobec si neverim uz.
Moj otec nervak
LMarika: myslim ze si to uplne s tym vystihla. Ja s otcom nebyvam(asi mozem teraz povedat nastastie), byvam s mamou a jej priatelom. Moj otec bol odjakziva nervak, vedela som to. Ale kedze nemam auto a moja mama nema vodičak a priatel ma len automat tak som inu moznost nemala. Myslela som si ze to bude rovnake ako v autoskole ze ma pochopi ak nahodou spravim nejaky kiks. Mam velmi rada mojho otca da mi vsetko co potrebujem nemenila by som. Ale co sa tyka toho ked dostane nervy. Poklonim sa cloveku ktory by s nim dokazal v ten moment existovat.
A hej moj otec nema rad zeny, nema ani priatelku byva uz dlho sam a nezniesol by keby mal napr. sefku v robote zenu. Myslim ze by dal aj vypoved a to doslova. Moj priatel je uzasny ked som mu povedala s placom co sa mi stalo tak mi povedal ze to ani snad nemyslim vazne. Ze mam si vypytat auto a bude chodit len on so mnou. Viem ze s nim to bude fajn, a mala som to tak urobit hned na zaciatku. Len som vazne zvedava a dufam ze do nabuduca prekonam strach a bude to znova fajn..
Ty si vobec ziadnu chybu neurobila a ak sa k tebe otec sprava takto, nikdy s nim uz do auta nechod! Niektori muzi su strasne svine a nemaju vacsej radosti, ako ked mozu ublizovat zene (akejkolvek, aj svojej vlastenj dcere) tym, ze ju ponizuju a nadavkami castuju, pricom aj zdanlivo (nie naschval, lebo vedia, ze je sikovna a mudra) podcenuju... co ja osobne povazujem za psychicke tyranie, tak sa proste vyhybaj situaciam a okolnostiam, za ktorych by ta mohol takto ponizovat a znevazovat tvoju osobu a tebou opovrhovat a akonahle budes moct, zmizni od neho prec. Neviem, kde si a co robis a ci chces ist studovat - ak ano, tak len na intrak do ineho mesta, kde budes medzi rovesnikmi a uzijes si kopu srandy a zabavy, prides na ine myslienky a cim viac pozitivnych zazitkov tam nazbieras, tym skor sa to negativne a zle, co ide z tvojho otca a co skodi tvojej psychike a predovsetkym tvojmu sebavedomiu, dostane, pokial ide o tvoje myslienky, na vedlajsiu kolaj a domov sa po VS uz nevracaj, radsej si tam najdi priatela do vazneho vztahu a potom spolu s nim do podnajmu... Na navstevy k rodicom uz len zriedkavo. Cez ponizovanie svojho dietata, cez opovrhovanie nim, nedopriatie mu jedinej pochvaly, jedineho uznania a psychickej podpory a povzbudenia, len bez priciny neustale kritizovanie a hresenie ho a robenie si posmeskov z neho hlavne pred inymi ludmi, a tak dalej... CESTA K DOBREMU VZTAHU MEDZI RODICOM A DIETATOM NEVEDIE. Snad len cesta k odcudzeniu sa medzi nimi, to asi najskor. Zelam ti, aby si nasla lasku, dobreho priatela, ktory ti da presne to, co si od otca nikdy nedostala - pochvalu, uznanie, psychicku podporu, povzbudenie, ze taku a onaku cinnost zvladnes (vodicak, skusky v skole, statnice z jazykov, pocitacove kurzy...), lasku a porozumenie a predovsetkym uctu voci tvojej osobe, aby si ta vazil. A ak takeho najdes, budes stastna. Alebo uz takeho mas? Je to ten, s ktorym mas ist o tyzden na otcovom aute? Pozorne si vsimaj, ako sa v tom aute bude k tebe spravat :)
