Úzkosti, depresie, prázdno a potreba zmyslu, ktorý neviem nikde vydolovať

So stavaním si vlastných svetov by som bol však predsa len trochu opatrný; hoci podporuje kreativitu, kontakt s realitou, nech je akákoľvek, je proste nutný, ak teda chápeš, čo tým chcem povedať. K pokusom o samovraždu som sa doteraz nikdy neodhodlal, ja ešte aj toto prežívam len na akejsi vnútornej úrovni. Dúfam, že to teraz nevyznie nejako nevhodne, ale si vo veľmi zložitom veku dospievania, ak to mám trochu odľahčiť, potom poviem, že na samovraždy máš ešte čas :) Rozumiem tvojim pocitom, potrebe zbaliť sa a odísť (už som to urobil, nie je to bohviečo cestovať stopom so spacákom; vlastne kým si s ľuďmi, je to fajn, ale zaspávať sám pod holým nebom, to chce dobrú náladu...) Rozhodne namiesto toho, aby si, citujem, "pred rúškom smrti" niekam ne/unikala neviem kam, radšej svoje pocity zdieľaj sem, vidíš, že existujeme ľudia, ktorí to prežívame podobne, často pomôže už len toto vedomie a zdieľanie pocitov.

Ulysses, Ebony, z čoho mávate úzkostné a depresívne stavy?

Vies co je este zabavne? Ked zijes medzi ludmi ktori nemaju pochopenie pre takyto typ zmyslania,stavanie si vlastnych svetov a veci tomu podobne. Koli tymto vlastnostiam, ktore pravdepodobne ini ludia nechape alebo neviem, je dost bolestive byt povazovana za niekoho kto sa v realite nikdy neujme, a byt zahrnana neustalym strachom a nedoverou omna zo strany blizkych... to o preciteni pohladu na hory je nadherne povedane.. vyjadrim sa este k cestovaniu, cestovanie je uzasna vec a tiez pritom citim euforiu, ale paradoxne presne suhlasim stebou Ulysses, citim sa este viac sama. Do placu je vsak fakt, ze tento pocit sa nemeni ani ked som pri svojich najblizzsich. Skratka, nikto sa nezaujima, potom pridu pokusy o samovrazdu, nevydarene, pred ruskom smrti unikam viac menej dobrovolne uvedomujuc si svoju chybu kym nieje neskoro. Niekedy mam chut zbalit sa a ujst, ist, niekam hocikam dodaleka... citim sa priserne opustena pravdepodobne pre fakt ze nepoznam nikoho ochotneho naplno zdielat somnou pocity. Neviem co si mam mysliet a neviem ako sa mam spravat, ani len neviem ci chcem zomriet alebo zit. Ale som rada ze sa tu nasiel niekto kto ma podobne myslienky :)

to Ebony333: áno, ten dar senzitivity je pozitívny v tom, že dokážem prežívať neuveriteľné impulzy šťastia, prirovnal by som ich ku krátkodobým elektrickým výbojom :) myslím, že "bežnému" smrteľníkovi sa veľmi nesníva, ako sa dá precítiť pohľad trebárs na hory a o nirváne pri prežívaní lásky ani nehovorím, ale to je len jedna strana mince, druhá je, bohužiaľ, ničivá, presne ako píšeš, rozožiera z vnútra a človek jej nevie čeliť, priam ako by si telo pýtalo tú úzkosť. Najhoršia je potom tá emočná nevyrovnanosť ako počasie v trópoch, sám neviem, čo od seba môžem čakať, deň sa stáva prúdom dojmov, ktoré pripomínajú horskú dráhu. Hoci som heterosexuál, túto zložku v sebe považujem za vyslovene ženskú a silno rozvinutú, má bližšie k vášmu ponímaniu sveta, z nej pramení všetka vaša intuícia a takpovediac ženský "jin"; preto môžem tak preciťovať svet. Ešte k tomuto svetu - áno, realita je príliš drsná, radšej si vytváram svoje vlastné svety, ktoré mi nemôžu ublížiť, keďže sú na mne závislé ako na svojom tvorcovi.

to monika555 - pravdaže, sladká nevedomosť verzus myseľ, ktorej podstatou je premýšľať. Aj ja poznám ľudí, ktorí sú šťastní, hoci by podľa všetkých "logických" poučiek nemali byť. Som presvedčený, že darmo si budem navrávať pozitívne mantry a vsugerovať optimizmus, keď za všetkým je biochémia mozgu; človeku s dobrým psychickým základom vezmú nohu a jeho to nenaštrbí, labilnému povedz zlé slovo a je v depresii. Áno, poznám de facto terapeutický účinok cestovania. Spočíva v tom, že sa človek zrazu ocitne na cudzom mieste, ktoré nie je poznačené asociáciami na jeho myšlienkové vzorce - díva sa na to nové a žije prítomný okamih. Vydrž na tom jednom novom mieste dostatočne dlho a účinok novosti sa stratí, postupne myseľ nabehne do starých koľají. Musel by som (aspoň ja) neustále putovať jak nomád, ešte viac by to vo mne prehĺbilo pocit cudzinca a odcudzenia. Máš pravdu, priveľa premýšľam.

podla mna príliš rozmyslaš a zabúdaš žiť...ludia , ktorí su inteligentní sa častejšie zamyslaju a riešia svoje pocity, myslienky, analyzuju ich.. poznám vela ludi okolo seba, ktorí nemaju dobre podmienky, rep. idealne ale su stastní a beru to co pride.. u mna osobne sú tri sfery ´, ktore mi davaju zmysel, vyznam- láska, práca a cestovanie. neviem ako si natom finančne,ci si možes dovoliť dovolenky ats...ale prísť na dake krasne miesto, poznavat ho, vidiet aky je svet velky a tvoje problemy niesu az take dolezite ti da pocit neskutocnej slobody...

Je napodiv isty pocit zvlastneho uvolnenia, ze niekto citi podobne pocity ako ja, nemam ziadnu svetobornu radu ani nic take, len s tichou ulavou konstatujem. Pytas sa, ako zvladam svoje uzkostne stavy a depresie; moja odpoved znie ze ich nechavam plynut a nesnazim sa ich potlacat, no zaroven mam pocit ze ma to pomaly znici, zozerie, zahlti. Tento svet nieje nic premna. Dokonca som zistila ze psychicka bolest a sebetryznenie mi robi istym sposobom dobre, lenze psychika sa velmi odraza na fyzickom zdravi a potom som neustale chora. Tiez mam pomerne blizko k umeleckemu sposobu vnimania veci... a preto ti este prezradim jednu vec. Je nadherne napriek depresiam a velkemu nestastiu zazivat aj obrovske stastie a radost :) je to sice paradox, ale umna to tak je, dokazem sa neskutocne tesit z drobnosti ako male dieta, co vlastne este aj som kedze mam 17 rokov... tieto svetle chvilky plne cistej radosti zmiernia tvoje ubolene a zmatene pocity zo sveta, sice mozno len na chvilku ale predsa...

Pracoval som vo sfére, kde som sa sčasti umelecky realizoval. Celkovo si však prídem nezaraditeľný, nenapĺňa ma už ani tvorba, zostáva len splín. Ani si neviem predstaviť zamestnanie, ktoré by dokázalo preklenúť polaritu a uspokojiť protikladné zložky mojej osobnosti. Cítim sa, akoby niekto zomrel, vo mne čosi zomrelo a ja neviem, za kým/čím smútiť, aby konečne nastala očista; len sa to vo mne premieľa.

Ak sa možem spytať kde pracuješ, si umelec? Nedava ti práca zmysel, význam a radosť?