Dlžka chodenia?

tststs, chybu robíš aj ty. "Ja som si myslela, že keď skončím VŠ, tak on ma požiada o ruku" myslieť si môžeš čo chceš, ale to je jeho výsostné chlapské právo urobiť to vtedy, kedy chce on. Je dobré, že si mu dala jasne najavo, že to chceš a nemieniš ďalej pokračovať len v nejakom chodení. Trochu skľudni, pusti to všetko z hlavy, prestaň sa s ním o tom baviť. Ty si stanov limit, do kedy ešte vládzeš čakať, kým sa niečo stane - nasťahujete sa do domu alebo ťa aspoň požiada o ruku. Do konca leta? Do koca roka? Ak sa dovtedy nič neudeje... neviem, ale čakať večne tiež nemá význam. Ono je možné, že keď prestaneš na neho tlačiť a necháš ho dozrieť k všetkým tým vážnym veciam, ktoré od neho chceš, tak k ním nejak dojde sám a sám od seba sa rozkýve. VIE, že to veľmi chceš, že ti na tom záleží. To je dobre. Teraz to nechaj tak. Venuj sa niečomu inému, viac športuj napríklad...
Myslieť si, že pre chlapa bude žena niekedy na prvom mieste je veľký omyl dievča :) tohto sa nedožiješ nikdy a s nikým. Budeš maximálne dôležitou súčasťou jeho života, chlapi toto vnímajú inak ako ženy. Čím skôr si to uvedomíš a prijmeš, tým lepšie.

Aj mne môj vraví, že ma ľúbi a keby so mnou nechcel byť a žiť so mnou, tak so mnou nie je...

Ale potom nerozumiem, prečo nesplní, čo sľúbil. Tak možno by si sa mala rozhodnúť, či chceš žiť takto a o 5 rokov možno bude zmena, alebo nechceš. Ja by som ani spávať nemohla. Prečo nechce s tebou bývať? Teda aspoň to hovoria jeho činy, aj keď ústa nie. Nie si hysterická fúria, to je dosť nefér. Asi treba byť ráznejšia alebo si nájsť iného, bývať spolu a mať dieťa, ak sa toho chceš dočkať niekedy. Prinajhoršom mu ukáž túto diskusiu... :D

Ale ved ja sa s ním o tom rozprávam... Vie čo ma trápi. Ale on nevie pochopiť kde sa ja tak ponáhľam a ja neviem pochopiť prečo má on čas :D Už neviem ako mu to mám vysvetliť. On mi povedal cez leto sa ku mne nasťahuješ a potom budeme riešiť ostatné. Pred rokom som mu to nenápadne naznačovala, potom som sa snažila sa o tom porozprávať, otvorene som mu povedala čo ma trápi, pohádala som sa s ním kvôli tomu, nerozprávala som sa s ním a teraz je zo mňa hysterická fúria, ktorá sa už nedá obalamutiť rečičkami :D Ja sama sa normálne nespoznávam, lebo ja sa nerada hádam a som väčšinou kľudná a môj priateľ je tiež kľudný ako vravím pred tým sme sa nehádali. Inak sa mu teraz čudujem, že ma niekde nepošle, lebo už som fakt na neho protivná. Asi je chyba, že pred tým som sa nechala uchlácholiť a ten problém iba bublal pod pokrývkou. Ako mi sme spolu každý deň stále mi vraví, že ma ľúbi a keby so mnou nechcel byť a žiť so mnou, tak so mnou nie je. A je to aj moja chyba už skôr som mala byť asi ráznejšia. Ale ja som to takto nechcela, by som ho tlačila a nútila do niečoho čo nechce :(

A jasná odpoveď nie je 5 rokov, ale kompromis medzi tým, čo chceš ty, a tým, čo chce on. Vzhľadom k tomu, že ti to sľubuje už 2 roky, tak to nie je 5 rokov, ale už len 3 roky. Ak chce mať po robote pokoj, mal by to riešiť, lebo ty s tým nedáš pokoj :D Úplne ťa chápem...

Ahoj, poznám takéto stručné odpovede od chlapa. Musíš si nájsť čas na to, aby ste sa cielene o tom porozprávali. Ja som začala tak riešiť problém, že som mu povedala, že takýto vzťah mi nevyhovuje, a ak sa s tým nezačne niečo robiť, tak nebudem šťastná a nebudem chcieť v takomto vzťahu pokračovať. Chcela som počuť jeho názor na vec. Následne som mu povedala, čo ma trápi, a konečne mi odpovedal viac než jedným slovom alebo jednou vetou, ako to vidí on. Bez neho s tým nepohneš a ak budeš vymýšľať nejaké plány, ako ho donútiť, alebo ako ho nenápadne posunieš, tak to nedopadne dobre. Ak má o tebe záujem, čo isto má, tak sa začne zaujímať o riešenie, aby si nebola nespokojná. LEN sa o tom treba porozprávať s tým, že sa na niečom dohodnete, prípadne si dáte termín, dokedy ti dá jasnú odpoveď. Rozhodne to neodkladaj.

Takto rozviniem to. :D Obidvaja sme študovali na výške. On je o rok starší takže on už rok a pol má prácu - celkom dobre platenú, ale dosť náročnú a ešte popri má brigádu. Ja som skončila vysokú minulý rok a už tiež mám prácu. Bývať budeme v jeho dome, ktorý si prerábame. Svojpomocne prerábame nechce si brať úver - ale netreba tam už veľa robiť a on je dosť takto šikovný a dosť nám pomáhajú aj rodičia a rodina (pracovne, finančne). Nuž a kde je problém? Ja som si myslela, že keď skončím VŠ, tak on ma požiada o ruku a budeme si plánovať budúcnosť. On mi už 2 roky sľubuje že takéto veci budeme riešiť o 5rokov!! Už rok sa v dome poriadne nič neprerobilo. Pretože míňa peniaze na iné veci, nie je čas, peniaze a iné výhovorky. 4 roky sme sa nehádali a teraz rok sa kvôli našej spoločnej budúcnosti hádame (teda ja sa hádam on je spokojný tak ako to je :))Už mi sľúbil, že cez leto dokončí dom a nasťahujem sa (ale niečo podobné mi sľuboval už minulé leto). Keď sa ho opýtam: Kedy sa zasnúbime? - neviem....Kedy bude svadba? - neviem.....Kedy budú deti - neviem....Ako dlho chceš takto žiť? - nie dlho.....A kedy vôbec chceš riešiť takéto vec??? - za 5 rokov!!!....toto sú jeho odpovede. Neurčité, nekonkrétne. Už rok som sa nechala nejak uchlácholiť, ale teraz som už v takej fáze, že som z nášho vzťahu frustrovaná, smutná a z neho sklamaná. A teraz aj keby ma požiadal o ruku tak ho odmietnem. Pretože viem, že to je len z donútenia. To ho mám prosiť a vnucovať sa aby sa už konečne k niečomu rozkýval??? Ako viem, že on má náročnú robotu, popri brigádu a má ešte iné povinnosti, a že vo voľnom čase chce mať kľud a oddýchnuť si. Ale kedy budem ja na prvom mieste???

ako už napísala dixit "optimálna dĺžka chodenia je taká, ktorá vyhovuje obom :-)"
Na čo chce chlapec ten čas využiť? Realizovať sa v práci, či opíjať sa po chatách? Toto jediné by ma asi zaujímalo a skôr by som asi rozmýšľala o rozchode, keď kompromis akosi nehrozí. Ústúpiť mu úplne a čakať 5 rokov je hlúposť, to nech ťa ani nenapadne. Váš vzťah to tak otrávi, že dovidenia.

optimálna dĺžka chodenia je taká, ktorá vyhovuje obom :-) poznám páry vo vašom veku, ktoré už po roku chodenia plánovali svadbu a do roka sa aj vzali (ani spolu predtým nemuseli bývať) a klape im to. a poznám aj takých, ktorí spolu pred svadbou chodili napr. 12 rokov, tú svadbu mali v 30-tke a bývali spolu predtým len 2 roky (to "len" akože nie je málo, myslím to len v pomere k tým 12 rokom spolu - 10 rokov chodenia, kým začali spolu bývať). aj tým to klape :)

tebe tá jeho verzia zjavne nevyhovuje, tak by ste sa mali usilovať nájsť nejaký kompromis.

Ani ja som sa moc nenachodila, lebo som nebehala po chlapoch.:)

My sme spolu začali bývať po 3 mesiacoch chodenia a bývame doteraz. Samozrejme, v podnájmoch, sme študenti. Máme do 25 rokov obaja. Myslím si, že pri spoločnom bývaní sa partneri spoznajú lepšie, teda až natoľko, že si vedia predstaviť, či takto budú vedieť fungovať aj naďalej.

V tvojom prípade by som to s ním rozobrala, či to vôbec chce a bude chcieť raz.

Ideálne je podľa mňa buď keď začnú pracovať obaja, alebo po 6 - 12 mesiacoch, možno vtedy, keď už spolu začnú dvaja intímne žiť a obaja majú záujem vzťah rozvíjať.

Už ste dospelí, tak mi to príde normálne riešiť otázku spoločného bývania. Ja na tvojom mieste, keby mi partner povedal, že v 30ke spolu začneme bývať, nebola by som spokojná, pretože by som do 30ky rada mala aspoň 1. dieťa.