Ahojte, cely zivot som zila v strese(otec alkoholik, neskor niekolkorocne prenasledovanie expriatelom). Ked uz vyzeralo, ze vsetko bude fajn, nasla som si mojho terajsieho manzela, narodil sa nam syn a vse vyzeralo super. Lenze pred rokom a pol diagnostikovali svokrovi leukemiu, dotklo sa ma to. Zrazu som zacala mat stavy strachu o seba a rodinu,ked niekto z nas akokolvek ochorel, hned som si to spajala s rakovinou. Tieto stavy strachu z choroby mam stale. Citam stale inter et a robi mi to zle. Ale toto som este zvladala ako tak. V novembri 2014 sa ale stalo nieco co ma vel.i ovplyvnilo. Svokra dostala pred mojimi ocami infarkt. Zomierala mi pred ocami. Resiscitaciou ju vratili do zivota, ale ostal jej trvalo velmi poskodeny mozog. Obvinovala som sa z toho, ale ako plynul cas, ukludnila som sa. Lenze par dni dozadu ma prepadol zasa strach z rakoviny, alebo co sa mi stalo, zrazu hrozna uzkost, bolest celeho tela, velka unava, nechut do nicoho, malatnost, tlaky v hlave. Uz fakt neviem ci je to psychika, alebo fakt sa so mnou nieco deje??? Dr.ma hned poslala psychiatrovi, tan mi dal Neurol na tyzden a slabsie antidepresiva. Tie by mali zabrat cca do 2 tyzdnov. Ale mne ten Neurol nic nerobi, vraj by mal hned zaucinkovat a ukludnit ma trochu. Mate niekto podobne problemy? Co by mi este mohlo pomoct? Alebo co si o tom myslite? Dakujem.
Uzkost / depresia
ahojky.
beriem tuto istu kombinaciu.
aku davku neurolu si si dala ze nepomaha?
Zdravim ta.tak ja budem trocha skepticky voci tym ,,liekom,, co odporucaju psychiatri.tie tvoje stavy-strach,pocit vyny,uzkost,malatnost atd su prirodzene reakcie tvojho tela na tie problemy co prezivas od detsva.tie psychofarmaka ti mozu pomoct jedine v tom ze ti utlmia resp stimuluju urcite centra v mozgu (podobne ucinky ako drogy) ale kvalitu zivota ti velmi nezlepsia skor naopak...si myslim ze tebe by pomohlo keby si sa zaujimala a davala do suvyslosti urcite veci co sa tikaju rodiny ako napr: preco vlastne oco zacal pit,preco ta byvali prenasledoval,co mohlo sposobit tu leukemiu a infarkt u svokrovcom atd...a vobec preco sa tak bojim smrti? (vysledok viery,traumy..) teraz asi budes namietat a posledne co chces teraz robit je hrabat sa v minulosti a radsej by si na vsetko zabudla..lenze treba si uvedomit ze nic neje nahoda a vsetko sa deje z niejakeho dovodu a nevedome si tomu pomohla aj ty aby to tak bolo (neber to ako vycitku).treba prevziat zodpovednost za svoj zivot do vlastnych ruk,pochopit urcite zakonitosti a pracovat na sebe..viemm ze to neje jednoduche ale da sa vsetko..inak by ma zaujimalo este ze aky mas vztah s mamku..
Atra ahoj, dal mi Elicea lieky, prve dva dni mam brat 1/4ku, potom 4 dni polku a potom rano polku a rano vecer. Zacala som to brat len vcera. Tak uvidim. Mam maleho len 3 rocneho syna preto mam taky strach zo vsetkeho. Co sa tyka strachu z havarie atd.presne toto mam aj ja. Ale pamatam sa, ze uz ako mala skolkarka sommala takyto strach o mamu, zeju zrazi auto. Asi sa to vo mne kopilo cele roky. Teraz mam 30r.a citim sa hrozne .
Ahoj Jajajka, ak smiem vedieť, aké "slabšie" ANTD ti dal lekár?
Mňa takéto stavy, ako opisuješ dohnali tiež k psychiatrovi, vlastne som veľmi úzkostlivá, viem si vytvárať katastrofické scenáre, mám len jedného syna, už dospelého,ale kamkoľvek ide, čokoľvek robí, stále sa bojím, že sa mu niečo stane, že havaruje a pod. Proste hlavou mi víria len zlé scenáre, do toho sa pridala ešte depresia, nespokojnosť so životom, nespavosť a následná závislosť na liekoch na spanie. Pred 3 rokmi som skončila na týždeň v nemocnici na infúziách na totálne vyčerpanie organizmu a od vtedy sa to so mnou vlečie.Lenže na rozdiel od teba, mne neurol veľmi pomohol a dodnes ho mám ako "pohotovostnú"tabletku, keď "to" na mňa ide, dám si ho a hneď sa skľudním a niekedy je tak, že si ho nedám aj dva týždne v kuse.Teraz síce som na ANTD, beriem Paretín, ale len pol tabletky ráno, cca 4tý týždeň a začínam sa fakt cítiť lepšie. Skús nečítať toľko na tom nete, každý raz umrieme a pôjdeme tam a nemá význam si život strpčovať myslením na to a obavami o svoj a aj život iných. Veď každý môžeme aj ochorieť, aj zomrieť, to je zákon prírody, ale kým sme tu, snažme sa užívať si život.Budem ti držať palce, a budem rada, ak sa ozveš a napíšeš ako sa ti darí ďalej.
