Zdravím.Iste sa to tu už asi riešilo,tak sa ospravedlňujem ak je tento príspevok duplicitný, no môj problém je akosi špecifický.Zvyčajne nepíšem do fór, a ak som aj niekedy písal, bolo to z dôvodu že som ja chcel niekomu pomôcť.Neviem ani čo ma k tomu dohnalo, možno len potrebujem vyventilovať myšlienky.Nepíšem to tu preto aby som zistil kde je problém, viem že je vo mne.Takže k veci
Som myslím normálny chlap, študujem a pracujem, a keď mám nejaký voľný čas venujem sa svojim projektom a aj zábave samozrejme.Som celkom dobrý v tom čo práve robím nech už ide o čokoľvek.Vždy si viem so všetkým rady.Nikdy som nemal problémy s niečim čo by som nevedel vyriešiť, a keď som aj mal,nejak som si pomohol. Naučil som sa spoliehať sám na seba aj keď som často mal ľudí v okolí čo by mi srdečne pomohli.Aj preto dokážem napr.sám urobiť niečo rýchlejšie alebo kvalitnejšie ako keď pracujem s niekym spoločne. Dávam si občas vysoké ciele, a zatiaľ sa mi darí ich napĺňať. Ak si niečo zaumienim, zvyčajne to docielim aj keď vždy predtým pochybujem že či na to mám.... ALE
Ide mi na 25 a vo veci vzťahu medzi mnou a potenciálnou partnerkou som na tom presne tam kde pred 24mi rokmi.Neviem čím to je že keď príde k situácií kedy by som mohol nadviazať kontakt, tak sa jednoducho vnútorne celý rozochvejem(asi úzkosť) a nedokáže zo mňa vypadnúť nič zmysluplné. V tej chvíli mám v hlave zrazu také obrovské množstvo myšlienok že nedokážem vybrať tú relevantnú.Jednoducho v 99.9% prípadoch som radšej nič nepodnikol,lebo by to malo fatálne následky. Zasa na druhú stranu nieže by som bol nejak výrečný...Som introvert, mám kludnú povahu a vždy chladnú hlavu.
Snažím sa žiť trochu spoločenský život, ale so ženami mi to fakt nejde.Čo sa týka môjho výzoru, nie som žiadny model ale ani škaredý, proste normálny.Mám zopár kamarátov s ktorými sa stretám ale len jedného najlepšieho, s ktorým sa viem aj o tom porozprávať.Často krát ma podpichoval, radil mi ale ja som si z toho aj tak nikdy nič nevzal.Vravel mi že som príťažlivý mladý chalan a že to proste musím nejako prekonať. čo mi povedala aj jeho priateľka.Stáva sa mi že sa nejaká žena na mňa usmieva, je mi sympatická ale som zamrznutý nemôžem s tým nič spraviť.Alebo že si len tak periférne všimnem ako po mne často alebo nepretržite pozerá a čaká kým sa obzriem jej smerom, ale jednoducho s tým nič nespravím, nedokážem to ovládnuť.S mojím problémom by ma mohla aj kopnúť do členka, a ja by som sa maximálne ospravedlnil že sa pletiem do cesty a odišiel.Ale napríklad ak je to nejaká sympatická žena ktorú mi predstaví nejaký známy alebo kamarát ako svoju priateľku, tak som úplne v pohode. Zrejme je to tým že si uvedomujem že je zadaná a tým to proste končí.Zoznamke prostredníctvom internetu nejak neviem prísť na chuť. Nepoužívam sociálne siete, príde mi to úplne neosobné.Ale skúšal som aj tak a je to pre mňa úplne rovnaký adrenalín. Lezie mi už celkom na nervy že sa ma neustále niekto pýta na priateľku,ale vlastne kašlať na druhých, predsa to nieje niečo čo chcem spraviť pre nich ale pre seba.Ibaže ma takáto otázka vždy trošku vnútorne negatívne podporí.
Dlho som sa týmto problémom nezaoberal,ale vedel som že tu je.Bol som sám a venoval som sa veciam ktoré ma mohli vždy niekam posunúť a ktoré ma aj bavili ale vždy to zožralo veľa času a energie.Spôsobilo to to že som sa nenudil a nemal som potrebu zaoberať sa tým. Vlastne je to tak doteraz aj keď sa to snažím už istý čas zmeniť.
Som človek ako každý iný a jednoducho lásku potrebujem,ale úprimne... už mám aj strach z predstavy že by to mohlo byť inak.
Nič si z odpovede nesľubujem, len sa chcem spýtať či má/mal niekto podobný problém, prípadne ako to vyriešil.
Prepáčte, je to troška dlhé ale nechcel som vynechať nič podstatné.
Ďakujem.
