Vyhýbavá porucha osobnosti

Ahojte. Z názvu témy vyplýva, že trpím touto poruchou. Prejavuje sa tak, že mám strach zo stretávania s ostatnými luďmi. Niekedy je strach väčší, niekedy menší, ale veľmi ma v živote obmedzuje. Mám 29 rokov a stále bývam s rodičmi, nemám prácu, nedokážem si predstaviť každý den tam dochádzať a byť medzi luďmi. Kamarátky nemám skoro žiadne, robí mi problém udržiavať s ostatnými ludmi priateľské kontakty. Som z tohto stavu nešťastná, lebo ma núti k spoločenskej izolácii, pritom v srdci cítim túžbu po blízkych kontaktoch s ľuďmi, ale jednoducho strach a úzkosť sú príliš silné, aby som sa pokúsila túto túžbu naplniť. Veľmi sa bojím odmietnutia, toho, že ma druhí nepríjmu. Nepomáha mi v tom, ani fakt, že ludia sa väčšinou ku mne aj správajú ako by som bola niečo menej ako ostatní. Neviem či to vyplýva z mojho nízkeho sebavedomia, malej sebadôvery a neistoty a oni to vycítia, ale takéto skúsenosti ma ešte viac deprimujú a odrovnávajú. Nepoznám ani nikoho vo svojom okolí kto by trpel niečím podobným, rodina moje problémy moc nechápe, veľmi ma stresuje ked má k nám prísť návšteva,týka sa aj rodinných príslušníkov, alebo mám ísť na návštevu ja, hlavne pokiaľ ide o dlhšiu návštevu, to je trvajúcu pár dní. Bývam z takejto situácie veľmi nervózna, nepríjemná, doma robím doslova scény, takto sa ventilujem a rodičia nemajú preto moc pochopenia. Na jednej strane to chápem, robím v dome nepokoj, komu by sa to páčilo, na druhej strane som nešťastná z toho, že ma nechápu a nútia ma do takýchto návštev. Trpí tu niekto niečím podobným, alebo mi vie pomôcť nejakou radou? Dakujem vopred za každú odpoved.