Ahoj, moj problem je, ze som extremne hanbliva a dost mi to komplikuje bezny zivot..ak som medzi znamymi nemam s tym problem, ale ak som v situacii, ze je tam viac cudzich ludi som nesvoja a nervozna a naozaj sa snazim takymto situaciam vyhybat. Neviem sa donutit normalne komunikovat s tymi ludmi, lebo vobec neviem o com a je mi to neprijemne. Niektori ludia si o mne myslia, ze som namyslena a pritom je pravda uplne niekde inde..preto mam aj tak malo priatelov a pritom som rada v spolocnosti. Uz od decka som bola hanbliva, ale teraz mam pocit, ze je to horsie a horsie. Neznasam ked sa na mna upriamuje pozornost, som z toho v strese a neviem s tym narabat, krcovito sa usmievam, potim sa, je to fakt neprijemne niekedy. Myslite, ze by mi s tym mohol pomoct psycholog, alebo sa s tym proste musim zmierit, ze som taky hanblivec?
Psycholog / hanblivost
Ahoj sona256
Su 3 typy veci, spravania, prostredie : zle, prazdne, dobre.
V dobrom prostredi sa kazdy citi dobre.
V neutrálnom prostredi kazdy citi seba - ak je dobry citi pokoj.
V zlom prostredi sa kazdy citi neprijemne.
Zle prostredie v tvojej minulosti vytvorilo to co citis v sucasnosti - zle pocity, zle skusenosti (ktore sa prejavia v zlych myslienkach, predsudkoch o buducnosti).
Mozno hladas problemy a riesenie týchto problemov v sebe ale ono to v skutocnosti neexistuje ..... nehladas ani 1 sekundu toho co sa uz stalo.
Co hladas je dobre prostredie - ludi ktori ta maju radi .. ktori sa tesia z tvojej pritomnosti .. ludi ktori sa tesia z toho co mozu robit ... hladas ludi ktori maju radi zivot... mozes ist k psychologovi ktori bude prenasat na teba svoje problemy, svoju zatrpknutost ... mozes ist k jednoduchej starej tete ktora na teba bude prenasat svoju radost.
Hladas radost vo vsetkych formách - a rovnako sa stranis zla vo vsetkych formách.
Podla seba spoznavas prostredie - vojdes do miestnosti kde je zle - citis ze je zle .. Vojdes do miestnosti a citis sa dobre.
Hm co by som ti este poskytol ...... tuto je spoznavanie ci ides po svojej ceste (dobra spatna vazba) alebo vybocujes (zla spatna vazba).
Smer tej cesty ti uz bol povedany .. kazdy den sa vytvaras nanovo a nanovo a nanovo - kazdy den sa v niecom zlepsujes, rozsiruje si vedomie, skusenosti, pocity, vedomosti... tvoje sny, priania, tuzby ti uz boli povedane, dane predtým ako si sa sem inkarnovala......preto tvoj osud uz ty sama poznas ... zivot je proces skrze ktory sa sam spoznava (osud) a zaroven tvori (zitie).
V com sa my ludia mozme zacyklit je smer ... su v nas sny ale vonku nie su ..... chceme sa citit dobre ale vonku nie je dobro ..... inak povedane cakame na mnoho, neuvedomujeme si ze tym ze cakame vlastne zomierame, resp. nas zivot plynie bez nasho zitia.
je to radost co nasledujeme ... kazdy den je ako prvy tak posledny ... co bolo vcera uz neexistuje dnes.....je mi luto ludi co preziju den bez toho aby sa tesili, vytvarali radost ... dufaju ze zajtrajsok im prinesie viac radosti ale nasledujuci den sa znovu neradaju.
zivot uplynie tak ci tak - jedine co mozme spravit je radovat sa ... nedostatok radosti je to co volame zlo ....... pokial chceme aby sa z nas radoval niekto druhy je to cesta ku obrovskemu nestastiu .... nepestujem jedlo ale pritom chcem aby mi ho niekto druhy dal .... neprodukujem televizny program ale chcem aby mi ho niekto druhy dal ... neprodukujem pesnicky ale chcem aby mi ho niekto druhy dal .... casto ludia co si myslia ze su pri moci sa zacyklia lebo stale ocakavaju - ze ich ostatni ludia budu pocuvat .. ze ich ostatni ludia budu posluchat ...... hladaju cestu ako by ich druhy ludia mali radi .. robia to silou lebo takato podmienacna laska im bola poskytovana v ich zivote .... rodicia im vravel len ked budes mudry ta budeme mat rad i.. len ked budes bohati ta budeme mat radi .. len ked budes mat kde byvat ta budeme mat radi ... len ked bude vsade cisto ta budeme mat radi ... spravili sme zo vsetkeho co je zdarma, je to od Boha ... postavili sme podmienecnoust pred nepodmienenho Boha ........
"radujem sa" .. "preco sa radujes?" je klasicka podmienenost(preco, lebo) .. nie je to podmienene, neradujem sa kvôli niecomu, nejakym podmienkam ktore som splnil ..... prave naopak radujem sa lebo mozem (tato podmienka Boha uz je splnena vytvara on nas).
na zivote je krasne ze ho spoznávame vsetci spolu, Boh chce zdielat a toto zdielanie sme nazvali slovom zivot = zdielanie.......ked sa pytame aky je zivot .. hm je taky .. zly aj dobro .. rychly aj pomaly ... den aj noc .... deti aj starci....oddych aj aktivita...radost aj smutok .....hm zivot je komplexny ..... ale coho je to komplex... je to zdielanie ... lebo Boh zo seba vsetko poskytuje to je zivot......taka klasicka otazka"ako zit"sa da preformulovat pre cloveka "co mozem zdielat".... tak ako ja sa zaujimam o to co sa zaujimam, sa kazdy zaujima o to co sa zaujima ...moje slova nevytvaraju kvety od zahradkara ... podobne kvety od zahradkara nevytvaraju moje slova .... ked som hladny poskytujem si radost skrze jedlo ... ked som unaveny poskytujem si radost skrze oddych .. ked chcem rozpravat poskytujem si lasku skrze rozpravanie ..... je to stale ta ista jedna vec, laska, Boh v X formach...ak si chces popisat kludne napis sona ateven@pokec.sk.
este ma napadlo k tomu vonkajsiemu svetu - mysel je vybavena schopnostou predstavivosti - v pripade zlého vonkajska mozes vytvorit v sebe docasne predstavy o krasnom vonkajsku .. tym padom sa tvoje vnutro s nim viac spoji, oslobodi, prejavi....je oooooooooooooovela lahsie si vytvorit krasnu predstavu vonkajska ako chciet po vsetkych ludi aby to spravili oni. (sny sa zhmotnuju - ak sny potlacame zhmotnuje sa to malo zial no :)
vela radosti, zabavy, úsmevov, a vsetkeho dobreho prajem tebe sona aj vsetkym aj vsetkemu.
urcite nechod za ziadnym psychologom nedaj im zarobit nech zkapnu hladom.len bludy trebat a s ich filosofiou len ojebovat ludi vedia..
Ahoj, ja som tiez taka, som rada v spolocnosti ale ked je upriamena na mna ta spolocnost tak mam chut sa rozplakat, strasne neprijemne je mi to... Preto nemam ani frajera ... A mam pocit, ze nikdy mat nebudem achjo. Ja sa bojim, ze ma neprijme ta spolocnost...
no áno, psychológ by ti mohol pomôcť. Vyžadovalo by si to ale čas, takže ak sa k nemu rozhodneš ísť, tak nečakaj, že o pár týždňov to už bude fajn, ale daj tomu čas.
A možno aj sama porozmýšľaj, prečo sa tak hanbíš. Bojíš sa, že si o tebe budú myslieť niečo negatívne? Bojíš sa, že sa strápniš? Že ťa neprijmú?
Ako zvládaš konfrontácie? Berieš si to veľmi osobne?
Dobre to poznám je to strašné ked som niekoho pozval na rande a nevedel som o čom sa baviť skoro som sa zbláznil. Našiel som si potom frajerku oženil som sa o 3 roky som sa rozviedol /bol som velký dobrák podla bývalej /. Ta hamblivosť ani neviem ako prešla ale priateľov aj tak nemám a to už mám skoro 50 rokov. Nechcem Ta strašiť možno Ty budeš iná ale to je zlé ked nikoho nemáš a ked máš si TICHO pretože nevieš o čom sa baviť. Držím Ti palce aby to čím skôr prešlo
