Spánková paralýza

Až dodnes som nevedela čo to je čo prežívam a radšej som to ani nehovorila.Myslela som, že ma budú považovať za blázna. Po prečítaní už viem, že nie som sama čo toto prežíva. Ja to viem zastaviť iba tak že si v hlave poviem :otvor oči (,aj ked vidím) a na silu ich otvorím aj ked niekedy to ide horšie.Mám strach že ak by som sa tomu poddala, tak že sa už nepreberiem. Raz v lete pri opalovaní som takto zadriemala na stoličke a odrazu som videla akoby samú seba že spím s otvorenými ústami. Zistila som, že tento stav mám väčšinou ked som unavená, vyčerpaná.

Dobry den, dnes som našla tento Váš článok o spankovej paralyze. Som veriaca, ale aj realistka a podla vlastnej skusenosti neviem ci nejake vedecke vyskumi dokazu nieco take preskumat alebo zaznamenat na nejakych pristrojoch. Pisem toto ako uplny neodbornik len ako uplny smrtelnik. Ja uz od mladosti nieco take zazivam, sice da sa to popocitat na prstoch, ale vzdy to je nieco extremne a nadprirodzene, myslim si ze urcite nieco existuje nieco co je nieco stale pri nas. Ja neviem vysvetlit co. Pred dvoma dnami som nieco zazila uz dlho sa mi to nestalo, ale myslela som ze sa od strachu zblaznim, neviem ako to napisat. Niekto alebo nieco ma zo spanku tahalo akoby dozadu za obe plecia kricala som branila sa a stale som sa nemohla pohnut a kricat
a branit ono akoby po chvilke vytrapenia to polavilo a pustilo ma to. Ale najhorsie na tom je ze ja potom citim stale pritomnost toho niecoho a teraz vecer este aj bolest oboch pliec. Tak to ma teraz uplne vyplasilo a neviem si to vobec vysvetlit. Ale viem jedno ze vzdy akoby ma to nieco chcelo pred niecim varovat alebo tak. A tie predchadzajuce zazitky su podobne. Vedecky sa toto pochybujem da vysvetlit a myslim si ze je to skor z druheho sveta.

- lieskovcek

bodaj by si mala pravdu.

mala som to raz v živote a nikdy viac to snáď už mať nebudem

V poslednom čase som mal niekoľko takýchto zážitkov, a vždy som videl sivu siluetu postavy , naposledy som sa chcel pozrieť na mobil koľko je hodin, ruka mi ostala len natiahnuta za telefónom a nevedelsom ho chytiť ona postava tam bola a v momente ako zmyzla vedel som som normálne fungovať, našťastie bolo len niečo po 20tej, uz by som asi do rána nezaspal :D

Ja mávam spánkové paralýzy často.Keď sa mi to stalo prvýkrát mala som asi 21 rokov, dovtedy nikdy. Zobudila som sa v noci a pozerala som sa na tmavú izbu, chcela som vedieť koľko je hodín tak som sa na ne pozrela (digitálne so zelenými číslami), ale nemohla som ani za nič rozlúštiť, koľko je. Najprv sa mi zdalo, že je 1:11 potom že 3:11. Akoby cez tie hodiny išla nejaka čiara,neviem či sa to stalo naozaj alebo sa mi len snívalo...a potom začala tá nočná mora. Chcela som sa otočiť na posteli, ale nemohla som sa ani pohnúť. V hlave mi išli odporné zvuky, akoby mi pri uchu pristával vrtulník, bolo to ako z hororu. Pritom som počula moju kamarátku, ako sa o niečom zhovárame a bola som presvedčená, že je vo vedľajšej izbe a môže mi pomôcť (samozrejme nikto tam nebol, bola som sama doma). Nemohla som však nič povedať, snažila som sa zo všetkých síl kričať, no nešlo to, o to viac mi hučalo v hlave. Neviem, koľko to mohlo trvať, stále som to chcela nejako skončiť, no nedalo sa mi hýbať, predstavovala som si ako utekám cez záhradu...a zrazu sa mi podarilo otvoriť oči a rozhýbať trochu nohy...bola som tak vydesená, že som nešla ani viac spať. Pozrela som na hodiny a bola len 1 hodina....

Po tomto odpornom zážitku s paralýzou som o nej veľa čítala na internete, rôzne články a pod. Chcela som sa s tým naučiť nejako vysporiadať, keby to znovu prišlo...
Od tejto udalosti sa mi to opakuje približne raz za mesiac, väčšinou keď zaspím poobede a niečo z vonku, nejaký krik, ma prebudí uprostred tvrdého spánku. nemám však už žiadne zvukové halucinácie, ani zrakové. Viem, že je to paralýza a musím sa snažiť rozhýbať prsty alebo nohy....po chvíľke to vždy prejde :)
Už som čítala aj o snoch, kde si môžem robiť čo chcem a o vyjdení z tela..ale netrufam si na to :)

Paralyzu som mal včera,Zobudil som sa na pocit,alebo skor na presvedčenie ze niekto je v mojej izbe.Nevedel som sa pohnut,ani som sa o to nejak nepokušal,pripadal som si ako bez tela no proste paralyzovany jedine čo som citil bolo ze mozem otvorit oči ale bál som sa ze niekoho uvidim tak som ich neotvoril lebo by som sa asi zblaznil...po nejakom čase som zaspal,mozno po minute,dvoch to povedat neviem,klamal by som ale bolo to hnusné.

Mávam spánkovú paralýzu už od svojich 12 rokov. Zvyčajne to trvá minútu,lenže po prebudení do toho zvyknem upadnúť znova a znova. Kedže človek pritom vie rozmýšľať,tak sa stále snažím pohnúť prstami na rukách alebo nohách. Je pravda,že občas sa mi to nedarí a tak prejdem na to kričanie. Snažím sa zakričať,čo sa spočiatku vôbec nedarí,no po veľkej námahe sa mi to nakoniec podarí. Zvyknem mať také obyčajné,klasické paralýzy kedy sa nemôžem pohnúť,ani kričať. Potom prídu tie horšie paralýzy a to sprevádzané halucináciami a pocitom,že s Vami niekto v izbe je,že sa Vás priamo dotýka a pod. Naposledy som takú paralýzu mala včera. Začalo to ako vždy tým,že som sa nemohla vôbec pohnúť a vydať zo seba ani hlások.Prebudila som sa a ani neviem ako zase som bola v tom. Zopakovalo sa mi to ešte 4 krát a na 5 krát to už bola paralýza s halucináciou. Doslova som mala pocit,že ma niekto drží za nohy a ťahá ma pomaly z postele. V ten moment som spanikárila,pretože som nevedela rozoznať či sa to deje naozaj alebo je to len preľud,no bolo to tak skutočné,že sa to ani nedá opísať. Po chvíli som sa vnútorne upokojila a uvedomila si,že sa mi to len zdá,uvoľnila som sa,prestala stresovať a odrazu som bola hore. Potom som už chválabohu v pohode zaspala,lenže ten strach z toho,že sa mi to znova stane tam bol vždy. Nevýhodou toho je,že je to také rýchle,že si ani nestihnete poriadne uvedomiť a už ste v tom. Mať to opakovane aj 5 krát za noc je naozaj otravné. Síce sa vraví,že to nespôsobuje žiadnu závadu,ale myslím si,že sa to dosť pohráva s psychikou človeka. A ja by som netvrdila,že to nie je nebezpečné. Viem,že sa to ešte nikomu nestalo,ale zoberme si to z toho hľadiska,čo ak má človek problémy so srdcom,trebarz aj so psychikou a keď sa mu to začne diať a pridá sa do toho aj nejaká halucinácia,môže to človeka vystrašiť vnútorne natoľko,že mu odtrhne srdce lebo tie halucinácie,ktoré zvyknú byť pri paralýze sú fakt dosť strašidelné a človek keď sa nemôže proti tomu nijako ,,brániť",tak začne panikáriť,zľakne sa a už automaticky srdce pracuje . Ja som sa veľakrát po paralýze zobudila s rozbúchaným srdcom lebo aj keď človek niekde v podvedomí vie,že to nie je skutočné, v prvý moment ho to nenapadne a bojí sa a zas nie každý má takú tendenciu rýchlo sa upokojiť. Ja radím spánkovú paralýzu medzi najstrašidelnejší zážitok.

Prvý krát to začalo keď som mal asi 18rokov, veľmi som sa pohádal s najlepším kamarátom ale netušil som že čo sa stane a čo príde keď zaspím. Ležal som na boku otočený k oknu, začalo to tak že som sa pozeral von z okna, bol spln, mesiac bol krásny a obdivoval som ho ale začal sa zrazu stále bližšie približovať, keď už bol veľmi blízko tak som sa chcel utiecť, otočiť sa alebo niečo podobné, bol som paralyzovaný a nevedel som ani otvoriť ústa, zrazu ma otočil niekto, sadol si mi na hrudník zatvoril mi ústa rukou a druhou ma začal dusiť, veľmi som sa bál, vedel som kto ma chce zabiť, videl som aj jeho šaty len jeho tvár som nevidel, potom som sa asi po 4 minútach zobudil a zase zaspal, alebo možno že som sa ani nezobudil len pokračoval sen ďalej, opäť som ležal tak isto ako predtým, zase som videl mesiac ale mesiac bol červený už som vedel že je to sen, vedel som čo sa stane a zase sa to stalo !!!
Keď som sa naozaj zobudil a vedel som sa hýbať utekal som k rodičom a zobudil som ich že som mal veľmi špatný sen a bojím sa, 18 ročný chalan som musel spať s rodičmi lebo som sa bál. Teraz mám 29 rokov, hypnagogické halucinácie nedokážem ovládať, keď počujem že niekto potichu rozpráva, šušká viem čo ma čaká, snažím sa to zmeniť ale nejde to, hlavne nie vtedy keď vidím osobu a začne sa ma len dotýkať a ja som paralyzovaný :( neviem mám pocit že budem potrebovať liečbu ale nechcem byť na žiadnych tabletkách, prešiel som všetkými fázami spánkov a mám taký pocit že trpím NARKOLEPSIOU, preto vám to píšem lebo doteraz som nevedel že existujú aj iný ľudia ktorý to zažili, som rád že nie som sám s týmto prekliatím, zároveň keď toto píšem mám husiu kožu, keď sa dostanem do spánkovej paralýzi pokúsim sa pohnúť prstom alebo pohnúť tvárou, samozrejme keď ma to vtedy napadne ale keďže som pri vedomí a nie raz som sa dostal do toho stavu a všetko som si pamätal myslím si že nezabudnem, v každom prípade ak chce niekto som nou o tomto porozprávať budem rád.

Spankovu paralyzu som mala dva krat v zivote ... prva .. to bol cisty horor necitila som svoje telo nemohla som sa pohnut .. ozvat .. len som citila a pocula zvuk ktory bol otrasny .. taktiez som.vnimala ze v druhej miestnosti su rodicia a rozpravaju sa a v skutocnosti to aj tak bolo ked som sa zobudila bol to pocit strachu .. vygooglila som si to a zistila ze to nie su ziadne nadprirodzene bytosti a tak som sa prestala bat lebo to mohlo byt so stresu a s unavy ... pamatam si ze este pred tou paralyzou som mala sen ze sa vznasam proste letim ... a potom asi o mesiac som zase mala tu spankovu paralyzu a tiez sa mi pred nou snivalo ze sa vznasam ... beriem to ako spustac tej hrozy ... pred tych ktory tu paralyzu zazili prvy krat viem jaky ste.mali pocit asi ten najhorsi ... dufam ze.uz ziadne lietanie a paralyzi ma nestretnu ...