Začnem asi s tým že som vyštudoval strednú školu, ktorej uplatnenie aj po vyštudovaní vysokoškolskej nadstavby vzhľadom na počet voľných pracovných pozícií a počtu absolventov je riadne mizivé. Tak či tak sam neviem či by som bol v práci ktorú by tento obor umožňoval vôbec spokojný, či by som mal potrebné schopnosti. Čo sa týka predmetov tak na škole ma zaujali tie ktoré vedel učiteľ dobre podať... tak aj nastala situácia kde predmety ktoré ma na základnej škole bavili mi zase na strednej nevraveli nič.
No tak či tak rovnako ako pri výbere strednej školy som bol aj v poslednom ročníku na strednej bezradný. Sám som nevedel čo ďalej chcem. Pokračovať na školu, ísť do práce??? Nakoniec aj vďaka finančnej situácií a neznalosti toho čo vlastne chcem, som zvolil prácu. Márne som si nahováral že zistím čo je mojím životným poslaním... čo chcem dosiahnuť čím sa živiť a tak. Ubehol už viac než rok finančná situácia sa zlepšila a mne nastala možnosť ísť na vysokú školu (aspoň externe). Čo však z toho keď stále neviem čo chcem, čomu by som chcel obetovať roky snahy s vidinou krajšej budúcnosti.
Vždy ma dokázalo zaujať niečo čo bolo dobre podané vysvetlene s nadšením som do toho púšťal aj keď som to na to nemal vlohy, vďaka ktorým som to nebol schopný robiť. Napríklad po skončení školy bol v kurze obchodný zástupca. O jednu takú pozíciu som sa uchádzal, na začiatku mi pridelili jedného takého borca, ktorému to parádne išlo, samozrejme že ma to zaujalo a s nadšením mne podobným som sa do toho ďalší deň pustil. Katastrofa.... veď mne predsa robí problém ľudí len osloviť, nie to ich ešte ich presvedčiť za nie som podvodník ktorý im chce ponúknuť niečo čo ich okradne o peniaze, ale niekto kto im do rozpočtu prinesie pár € navyše, vďaka úspore... haha kdeže. No čo robiť nemal som prostriedky ani predpoklady prekonávať svoju vlastnú podstatu na tom aby som sa niečim takým mohol živiť.
Prečo som to spomenul? No ako som povedal bolo mi to predané skvele, a mňa to natoľko zaujalo že som prehliadal problémy s tým spojene ako napr. že to nevyhovuje mojej náture že sa pri tom môžu vyskytnúť také a také komplikácie atď. . Čokoľvek ma dokáže zaujať, ak je to dobre podané, viem že môžem robiť takmer čokoľvek ak tomu dám dosť času a úsilia, záleží len od času ktorý mi to bude trvať.
Čo však skutočne chcem? Čo mi bude vyhovovať v absolútnej rovine? Asi nič... ako som tak premýšľal tak mi v každom napadlo niečo vďaka čomu by som to rád robil a to čo by sa dalo nazvať nutným zlom. Na istú časť zamestnania by som mal výborné predpoklady a v tej druhej podstatnej časti by som pohorel. Výsledok neistý.
Robil som rôzne testy, okrem všeobecných blbostí mi nevyšlo nič konkrétne... k sebapoznaniu som sa nedostal o nič bližšie. Viem len žeby som chcel robiť niečo čo ma dokáže naplniť a zároveň uspokojiť moje potreby, poskytnúť určité istoty. Napríklad ak by som sa rozhodol že chcem robiť psychológa. Tak ak si to vezmem po poriadku. Ćaká ma 5 rokov školy, potom nákladne školenia... nakoniec budem asi po uši v dlhoch a budem mať možnosť si otvoriť ambulanciu. No a tam ku príkladu môžem zistiť že mi to nejde tak ako by som si predstavoval.. možno by som vedel dobre radiť, ale finančne by sa veľmi ťažko zvládalo. U každého zamestnania by sa dalo nájsť niečo čo by mi vyhovovalo a čo nie.
Stále to musí byť takto? V celku musí existovať klad a protiklad? Čo si vlastne vybrať? Ako teda? Podľa čoho? Toho čo mi vadí viac alebo menej, čo mi vyhovuje viac alebo menej?
