Ahojte. Mám 27 rokov a trpím depresiami. Som už na štvrtej VŠ a neskončil som ešte ani bakalára. Momentálne som v treťom ročíku a vyzerá to tak, že to znovu nezvládnem. Myslel som aj na samovraždu, hlavne po tom, čo ju jeden spolužiak spáchal. Teraz sa liečim ambulantne, beriem Valdoxan, Alventu a Abilify. Mám dosť ťažké depresie, v škole sa nedokážem sústrediť, často nemám chuť ani vstať. Opakujem ročník, už nemôžem prerušiť štúdium. Čo by ste mi poradili? Zmeniť školu? Pracovať s depresiou? Dá sa to? Aké sú vaše osobné skúsenosti?
Depresia
Ahoj.K depke vedu len dve veci-bud ti je ťažko,lebo nemáš lasku (partnera)a lebo ti je zle z vlastneho života.
Prečo na 4VS? A navrhuješ otázku ,že čo tak opäť dalsiu? Ved t y už mas svoj vek a dodnes nemas ani titul ani prácu-si nesamostatny.Ved toto by nebavilo a zložilo každeho muža.To musiš tu VS mať? Ja som nezvládla po 3r tu svoju,lebo to bol proste iba "blbý výber" odboru.Nechala som to tak, nebudem si trápiť nervy,ponocovať,a zobudzať sa zo sna čo bude v 5 ročníku,ked už v 3-ťom mi z tých "blbostí " čo sme sa učili,bolo nanič.Sla som do práce a nasla sa vo fakt v divnom fachu,ale som šikovna.
Možno to je dovod,prečo tie AD berieš, neštuduješ z vlastnej vole,alebo nie to čo ťa baví a navyse už pridlho..Ak nemusíš tu VS mať,tak sa zamestnaj-hocikde.Práca vie byt aj relax-tá fyzická určite..Casom možno dojdeš na to,kým v živote chceš byt.Možeš si predsa spraviť aj kurzy/vodičáky na čokolvek-ked aj na bager :) ,tie tiež vedia človeka pekne uživiť.
Nice post.
Ahoj, prepáč, neporadím ti,ale chcem sa aspon takto ´stretnut´s niekym v mojom veku.. nemam totiz ziadnych priatelov..
Tiez som na tom dost zle i ked som zmenila psychiatra s nim sa zmenila aj diagnoza uzkostno depresivna porucha co zn. ze podla toho na tom asi niesom az tak zle....
Ale realita je ina.. rano obvykle nevstavam, nemam chut zit,tiez mam 27 rokov a narozdiel od teba nemam vobec VS.. takze v tomto si na tom ovela lepsie ako ja... Mozno ti to nepripada ako povzbudenie, ale ja si uz nejaky ten rok o sebe myslim, ze som stara. Vies, a to doslova- neviem, ci ma niekto v tom dokaze chapat,kedze vsetci si ziju svoj zivot v normalnom tempe a moj zivot vlastne neexistuje.... Ale samovrazdu ti neradim i ked viem ake su to myslienky..Ako vies ci bude lepsie po smrti?
mno, tak, ja by som rada so sebou nieco robila, ale neviem kto by mi vedel poradit ohladom vhodneho studia pre mna a zamestnania..kedze na svoj vek niesom dost socializovana aj ked som uz pracovala... Jooooooooooooj ale stve ma to.
Keby som si len tak mohla vyjst von s niekym v mojom veku.. koli urcitym problemom sa to somnou seklo, ja chcem zit!
a urcite chces aj ty.
hmm,ked ti neporadim inak, tak aspon linkom na cirkev milost.sk
Nemusis trpiet ked nechces.
ja mam este aj ine veci ktore ma neposuvaju k Bohu.....pa