Každý z nás určite je rád, ked je obklopený ľudmi, ktorí ho majú radi. To samozrejme. Neviem, či to už tak je, alebo si to ja dakým spôsobom takto priťahujem, že akonáhle hodím do sveta myšlienku, s tebou si rozumiem...si fajn,fajnová...atd, vtedy práve sa všetko akoby zrúti. Naozaj by sa nemal človek trošku takto potešiť, pre seba.,len všetko brať, že jeto samozrejmosť? Som vdačná, za každého človeka v mojom živote , každý mi niečo dal, vlastne sa takto zdokonaľujeme, učíme...som vdačná aj za ľudí, s ktorými mi to napr. nevyšlo, lebo ma to postrčilo dopredu, určite. Tak to je. Som celkom spokojná sama so sebou, a so všetkým čo mám. Ale ako píšem, niekedy príde taký moment, ked vôbec nerozumiem, že čo sa deje. Ale čas určite ukáže. Ako sa hovorí, osud spája len ľudí, ktorí k sebe patria a rozdeľuje, ktorí k sebe nepatria. Mal niekto kedysi také obdobie...ked sa tak trošičku nad tým pozastavil?
Osud alebo myšlienka?
Elissa3 presne aj ja mám takýto pocit a to nie len ohľadne ľudí, ale dokonca aj vecí. Akonáhle v som aspoň v duchu za niečo rada alebo vďačná, je to fuč. Ale keď mi je to fuk alebo keď to nechcem, tak to ostáva...
meno...nenapisala som, ze vela veci vidim zle, prave naopak....mala som na mysli....len obycajne bezne momentky....Hodila som nieco do sveta, prisla kamoska, potlapkala ma po pleci a hodila vtipny/mily koment ...ja som jej nato...nevedela hned ze co....ale chcela som ju tiez potesit...tak som hodila usmev...ze hehh :) ...., a zobrala to z opacnej perspektivy. Asi tak...
Ahoj Elissa3
Ukazem to konkretne : Boh nevravi ziadnemu clovek co musi spravit (skuste sa Boha spytat CO musite spravit a pocuvajte odpoved :)
Inak povedane, vsetko mozeme (preto je mozne sa dostat to pekla) a tym padom vsetko tvorime. Inak povedane, co vytvarame to prijímame.
Su tu urcite skusenosti ludi, ktori vravia ze nie vsetky duse po smrti tela idu do pekla ak su zle, niekedy im Boh da znovu nove telo a nove narodenie, ale následky zlého pristupu v minulom zivote sa odzrakadluje v tom pritomnom.
Funguje to aj naopak, vedome, vyssie duse, uvedomelejsi, vedomejsi ludia si mozu vybrat na realizaciu prave zle oblasti sveta ("hrozne detstvo") prave preto, lebo iba silnejsie duse zvladnu taku realizaciu.
Inak povedane, snazit sa opravit svet ktory vidíme (islamsky stat, materialisticka dobyvacnost ... ) je len prejav duse. Je to ako keby ste chodili upratovat k susedovi co kazdy den robi neporiadok .... On nerozumie ze neporiadok vytvara ... Ale ani my nerozumieme ze on ho vytvara, preto riesime neporiadok prostredia, nie toho cloveka.
Za tymto svetom je jeho obrovska duchovna bytost (Boh) ktora to tu riadi. Hnevat sa na svet, znamena hneva sa na Boha, inak povedane odmietat zivot. S pochopenim prichadza vysvetlenie a pokoj.
Bez pochopenia vo vnutri nas... vytvarame nepochopenie. Kto nerozumie vytvara chaos. Kto rozumie poskytuje pochopenie. (ako pises, vela veci vidis zle .. ale ked pochopis preco, zrazu sa zmenia na dobre (inak povedane nezmenil sa svet, iba tvoje vedomie (pohlad) nan).
Pekny den, vela radosti a zabavy prajem Elissa3
Takto to majú podľa mňa všetci :)
A možno to osud je :)
Ahoj, ja prežívam akurát teraz také podobné obdobie. Som v 3 člennej partii, z toho jedno je dievča a my dvaja sme chlapci. Od zakladnej školy som s tym dievčaťom prežil veľa toho, pretože sme boli aj ako všetci traja spolužiaci.S tým dievčaťom si rozumiem ako s nikým iným, vieme sa porozprávať skoro o všetkom. A horšie je, že k nej cítim aj niečo viac. No v poslednej dobe, jak sme išli na strednú školu spolu do jednej triedy, sa všetko zmenilo. Cítim, jak sa odomňa vzďaluje a radšej ide za druhým kamarátom z našej partie. Je to ako keby jej rodinný kamarát. Teraz posledné dni, sa cítim ako keby som bol len na zvyš a von ma volajú len kvôli tomu aby neboli len oni sami dvaja. Berú ma proste ako len samozrejmosť. Chcem ju získať naspäť a chcem obnoviť zasa tie dobré vzťahy a to kamarátstvo, aby mi ju jednoducho ten druhý "neprebral", a aby som aj ja niečo pre nich znamenal, a aby ma nebrali ako samozrejmosť. Rozmýšľal som už aj o tom že by som jednoducho s nimi nebol v partii a šiel by som za mojou kamarátkou ktorá je zároveň tiež aj moja spolužiačka. Len sa obávam toho, že by ma začali ohovárať a to všetko proste. Nemám to jednoducho v živote ľahké, neviem si vybrať čo a jak daľej. Pretože toto sa už fakt nedá s takýmto pocitom žiť.
