Nečakám, i keď dúfam, že mi poviete, že som normálna. Ako začať...neviem si dať sama zo sebou rady. Mám pocit, že nemá priveľmi rada ľudí. Teda aby ste ma pochopili. Rada im pomáham, sledujem – pozorujem, skúmam, ale často vidím aký sme. I vrátane mňa. I zo seba som sklamaná. Snáď to bude vyznie ako klišé, ale nech! Vedome sme zákerní, nezáleží na druhých, navzájom si škodíme (rečami, činmi) a mnoho iného. Neviem čím to je, možno aj tým, ale necítim sa medzi nimi dobre. Snažím sa byť milá, usmievam sa, dokonca som to ja, čo po väčšinou začne nejakú tému a debatuje. Ale neuveriteľne ma to vyčerpáva. Vydýchnem si až keď som sama. Potom sa cítim mizerne. Je to asi pretvárka z moje strany, však? Ja to beriem skôr ako snahu komunikovať. Mám priateľa takmer 5 rokov sme už spolu. Ale z mojej strany som stále na tom istom bode. Nedokážem si ho vziať i keď ho mám veľmi rada. Ale to tu rozoberať nechcem, snáď to nie je ani podstatné. Býva mi ťažko. A je to jedno, či je ráno a či večer. Chvíľkovo,...ťažoba,...bezvýznamnosť. Nedokážem sa prekonať, ak sa mi to podarí, neviem sa zastaviť. Stále niečo robím až zaspať neviem. Ale tá nechuť niekedy zo všetkého. Pritom si uvedomujem, že na svete je toľko krásnych vecí. Najviac ma láka príroda, ale keď je stále všade toľko povinností, že ma to až brzdí vnímať okolie. Niekedy mi je snáď z každého kúska problémov niečo. Alebo si to len namýšľam? Možno je to bežné, veď každý má kadejaké starosti...čo myslíte? Poprípade posťažujte sa aj vy, nech nie som tu jediná ufňukaná. Pozdravujem Vás...a PS: Prajem pekného Silvestra (ja tieto oslavy veľmi rada nemám :/
Je to bežný život?
NO2 - pekne napísané :)
Buď rada, že nikoho nepoznáš a že ani nemáš potrebu nikoho poznať. Len by ťa využili.
Podstatné je to, aby si ľudia pomáhali, len to by nás doviedlo k absolútnemu šťastiu, čo sa týka medziľudských vzťahov. Len to je najzreteľnejší prejav ľudskosti.
Ak sa ta nezačneme správať, tak budeme onému svetu len na smiech...
To Delete: máš pravdu :/
Ale ostáva nám aj niečo iné. Spraviť ten náš život lepším a možno tým urobíš lepším aj svet :)
Ďakujem za názory :) Som rada, že to poznajú viacerí ľudia. Moji príbuzní nemajú so mnou vždy pochopenie, ale tak to asi tiež v život je. Idem (poďme) sa snažiť ďalej v tomto našom živote. Iné asi ani nezostáva :/
Taky je zivot, co ti poviem. Kazdy z nas jednoducho sa snazi zit s tym co ma co najlepsie. S tym aky su dnes ludia a doba nenarobis takmer nic, tak preco sa tym zbytocne zatazovat ? Podla mna by sa mal clovek sustredit na to co ho robi stastnym a zit si svoje.
Ci sa pretvarujes ? Myslim ze ano, ale skor by som to napisal do tvaru ze nie si sama sebou. Z vlastnej skusenosti som postrehol na nas ludoch, ze my sa prakticky vsetci pretvarujeme v spolocnosti, az na specialne vynimky ked sa pri niektorych ludoch dokazeme uvlnit a konecne byt samymi sebou bez pretvarky. Aj ked su aj taky ludia co maju vsetko tak na haku ze sa v nicom nepretvaruju.
neviem sa ti vyjadriť ku všetkému, ale to, že ťa kontakt s ľuďmi unavuje je jednoducho tým, že patríš k introvertom. ja to mám tiež tak, v pohode s ľuďmi pokecám, zasmejem sa, keď niečo treba, pomôžem, ale keď to trvá dlhšie, začnem sa cítiť, akoby som celý ten čas rúbala drevo alebo čo... a presne, vydýchnem si, až keď som sama. na tom nie je nič nenormálne, skrátka niektorí ľudia sa kontaktom s inými dobijú, iní vybijú, tak to je...
Je to tak ako píšeš :)
Ešte poznámka za okraj. Aby to bolo približne i vekovo jasné..mám 25 rokov.
