Mám svoj príbeh a zaujíma ma váš názor na to. Mám priateľa, strašne dlho (zopár rokov), vo všetkom si spolu rozumieme, knihy, filmy, športové záujmy, je na mňa strašne dobrý a vôbec asi povahovo "najkrajší" chalan. Problém je, že ja k nemu prechovávam "kamarátske" city. On to vie. A stále dúfa, že by mohli byť niečo viac. A ja by som aj vedela byť v tomto vzťahu spokojná, nakoľko láskou som bola sklamaná a viac nechcem byť. Mám teda teraz vzťah z rozumu. Kameň úrazu : Prišiel mi do života človek, do ktorého som sa na prvý pohľad zamilovala - nikdy predtým sa mi to nestalo. Neviem na nič iné myslieť. Len naňho. Teda zraňujem priateľa tým, že prechovávam city k inému ( aj keď to nevie). "láske" neukazujem city, aj keď viem, že je to obojstranné. Nepodviedla som a ani nemám v pláne. Ale zožiera mi to hlavu. Otázka : Ostali by ste radšej vo vzťahu bez lásky, ale zo všetkým ostatným - porozumenie, zhoda, plány alebo nasledovali srdce- neistá budúcnosť, málo spoločného, ale predsa- srdce nepustí...?
Zdravý rozum vs. láska
komplikovana
smplsltn
ak si dostatocna svina tak je riesenie jednoduche - toho co mas isteho si drz v zalohe, vyskusaj to s tym ktori ta pritahuje, a ked to nevyjde tak sa vrat k tomu v zalohe.
