Nechať školu v treťom ročníku

Ahojte, viem, že to bola už viackrát diskutovaná téma ale predsa, môj prípad je asi trochu špecifický a vlastne ani neviem čo tu hľadám, možno nejakú podporu, skúsenosti, názor, svedectvo.
Som momentálne v treťom ročníku na škole ktorá ma vôbec nebaví. Viem, vybrala som si zle, vyberala som si podľa dobrého uplatnenia, nie podľa toho čo ma baví.
V prvom ročníku som mala problém hlavne s matikou ktorú som na prvýkrát nespravila, rodičia mi pohrozili že mám odísť keď to nezvládam, ale ostatné skúšky som mala na A, B. Ja som to vtedy nechcela vzdať, bola som presvedčená že to dám a dala som na opravák. Za každú ale nezrobenú skúšku som doma trochu dostala po nose, ale vždy som ju spravila na opravák.
V druhom ročníku to už bolo pre mňa ťažšie mala som menej opravákov, lepšie výsledky ale môj život začal byť plný stresu, čoraz viac som sa učila lebo štúdia pribúdalo a začínala som byť vyčerpaná a moja psychika trpela.
V treťom ročníku som si zvolila štud. program v zahraničí ktorý ale vôbec nezvládam, jednak úroveň jazyka a neporovnateľne ťažšie štúdiom oproti svk. Snažila som si vytvoriť systém, planing skúšala som všetko ale mám 10 ťažkých záverečných skúšok počas 12 dní predtým som mala priebežné hodnotenia a 4 projekty a školu od rána do večera..takže som to napriek všetkej snahe nezvládla..hrozí mi, že budem mať z toho problém aj na svk.
Som už tak vyčerpaná a vystresovaná, cítim že dať 10 skúšok počas 11 dní je nad moje sily, znie to neuveriteľne ale ozaj je to tu tak, skúškové samo o sebe tu neexistuje a ja vidím, že to je v keli lebo som sa nič nestihla naučiť.
Tým pádom mi ale vznikol aj prúser u nás a ja už uvažujem o zanechaní školy.
Neviem sa zmieriť s tým že som zlyhala, bojím sa, že keď teraz odídem, ľudia mnou budú pohrdať a čudovať sa, ako to že som odišla z tretiaku a teraz nemám nič.
Ale cítim že sa už len trápim, a proste napriek mojej snahe to vôbec nevyšlo.
Bojím sa toho, ako sa s tým vyrovnajú naši, ale to ma tak netrápi, viem, že aj keď budú sklamaní časom to príjmu, lebo ma majú radi ale skôr sa bojím ako to uniesť ja sama, čo potom s prácou, kde ma vezmú bez vš.
Je mi tak ľúto, že som sa dala na tento program, lebo je skutočne nad moje sily ale to som neušila až som sem išla.