Dobrý večer, rada by som sa poradila.
Od septembra som začala študovať na vysokej škole, kvôli ktorej som drela dlhé mesiace, aby som sa prebojovala cez prijímačky s tým, že som sa tam tešila.
Nakoniec ma teda prijali, no po dvoch mesiacoch štúdia zisťujem, že na tej škole vôbec nie som šťastná. Ohľadom kvanta učenia - v poriadku, s tým sa rátalo. takže to nie je tak, že by sa mi nechcelo. Práve naopak, nenašla som sa v tom. Rodičom som oznámila, že zvažujem ukončenie štúdia a začnem niekde pracovať. Samozrejme že každý rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie a preto mi povedali, že by ich to sklamalo, no ak sa rozhodnem odísť, budú to rešpektovať, no zároveň dodali, že by som urobila najväčšiu hlúposť akú urobiť môžem.
Prácu som si plánovala nájsť v Prahe - kde býva priateľ a popri tom som chcela robiť hudbu - to čo ma baví... ( školu nechcem nechať kvôli priateľovi - bola by to hlúposť)
Kvôli škole som nonstop vystresovaná, je mi zle, nechutí mi jesť.. A v hlave mám hrozný bordel. Neviem čo ďalej ani ako sa rozhodnúť..
Vopred ďakujem za každú jednu reakciu..
čo by ste robili vy? máte podobné skúsenosti?
pekný večer :)
Čo s vysokou školou
este by som dodala...ked na tej vyske skysnes len kvoli vsetkemu inemu len nie kvoli sebe, aby si nestratila vasen pre vsetko ostatne, co ta kedy bavilo. odid, vyskusaj, mozno budes mat stastie ako ja a zadari sa ti uplne perfektne, alebo si povies tak co, vyskusala si, nezadarilo sa, a pojdes skusit nejaku inu vysku, alebo externe popri praci.
kasli na to a odid, ja som tiez odisla a je to najlepsie co som mohla urobit. jazyky sa mozes ucit aj bez vysokej skoly, statnice si mozes urobit aj bez vysokej skoly, chod robit to co chces, je to tvoj zivot.
Ďakujem všetkým za názory.
Nešla som tam s tým, že to bude ľahké, pretože som si vybrala jazyky. Takže som vlastne vedela do čoho idem. No zistila som, že to je pre mňa naozaj utrpenie. Nie z hľadiska učenia - pretože je toho naozaj hrozne veľa a nemám voľné poriadne ani víkendy, no skôr z toho dôvodu, že nestíham popri tom už vôbec nič. Prácu? Rodinu? Viem, s tým sa muselo počítať ale naozaj som asi precenila svoje sily. Je nás v ročníku dosť ktorí chceme odísť (moje rozhodnutie nie je ovplyvnené tým ich) a zároveň si trúfnem tvrdiť, že som prekvapená, pretože práve tí, ktorí to chceme vzdať v hlave niečo máme a v podstate nám to ide výborne. Len nás to jednoducho nebaví, ale vôbec..je najmenej sa niečo naučiť, ale keď sa nenájde ani jedna jediná hodina, o ktorej by sme si povedali: ,, Aha, toto je super!" tak naozaj neviem.. lenivá nie som - nemám na to čas. Len som tam proste nešťastná.
Každý chce ísť tam, kde nebol, ale to nie je odpoveď na tvoj problém.
Ako napísala Slobodná treba vytrvať a prebojovať sa. Ja som tiež v prvom ročníku chcel vzdať nebavilo ma to bol som s toho iba na nervy. A teraz som už na inžinierskom stupni a nešlo to vždy ľahko ale som rád, že som v tom pokračoval čo veľa ľudí ľutuje, že to vzdalo.
ja som tiez teraz nastupil do 1. a tiez sa mi nechce, to ze si vystresovana plne chapem, bo mne kazducky ked beha po rozume skola. Predstavoval som si to uplne inac. Ze budem mat kopec volneho casu, zurky na intrakoch, kopec kamaratov, najdem si holku....., no predstavoval som si to ako vo filme. Namiesto toho furt sa skoro ucim, (lebo dlabal na to na strednej), na intrakoch nuda, akutat po nociach tu hulakaju k...ti, polovica triedy ma vysoku alkohocku, co na mna nevliva dobre, a na intrakoch okrem vratnicky a upratovacky som ani normalnu peknu babu nevidel, v triede tiez ziadne niesu. Prvy rok sa ucim vsetko tak vseobecne, az od druheho sa budem specializovat. Ako uplatnenie budem mat pekne az to skoncim ale nuda. Drzim sa skor koli rodicom, dost penazi do mna vrazaju a keby to ukoncim len preto ze som hnilo hnili tak by som si vztahy dost nastrbil. Nejakymy predmetmi mam problemy ale dufam ze sa tym volako pregrcam. Nebavy ma to, som z toho znechuteny ale to je len chvilkovy pocit, verim ze bude len lepsie a nechcem byt obycajny deges v nejakej fabrike.
Tebe by som poradil asi tolko ze zatni zuby na rôcik, dva a budes sa mat isto lepsie, pokial nestudujes volaku filozofiu, soc. pracu a podobne pi....viny
Vela stastia, a hlavne sa hned nevzdavaj.
Prve rocniky su prave preto najtazsie, aby ti, ktorych to v skutocnosti nebavi, odisli. Ak si to isla studovat, pretoze to chces a chces to v zivote robit, bavi ta to, urcite to neukoncuj, len preto, ze sa teraz nezvladas tolko ucit. Aj keby si mala zle znamky, svet sa nezruti. A hlavne, neber to tak vazne.
Ak ale fakt nevladzes, tak mozes este zvazit dat si na rok pauzu
Porad sa s nejakym ucitelom alebo studijnym poradcom, ze mas so studiom problemy a potrebujes pomoct alebo poradit ako na to. Nenechavaj kvoli tomu skolu. Aj ja som cely bakalarsky stupen uvazovala, ze odidem, ale nakoniec som rada, ze som to spravila. Na magisterskom to uz bude lepsie. Nenechaj sa odradit, ale vypytaj si pomoc, ked ju potrebujes! drzim palce :)
Mala si veľké ilúzie o škole a tie sa nenaplnili. To je úplne normálne, na výške asi každý stratí všetky ilúzie :) a takéto krízy mal asi každý, kto ju absolvoval. Nebude ťa baviť všetko, možno pár predmetov, ktoré ti sadnú. Ja si myslím, že výška je veľmi dobrá vec pre osobnostný rast. Vyformuje ťa a dodá ti určitú úroveň. Ťažko sa to popisuje, tým si musíš prejsť. Ja by som to na tvojom mieste nevzdávala. No a tie stresy, tak tie budeš mať počas celej výšky.
Ty si si to asi predstavovala dosť ružovo a teraz si z toho sklamaná. Mnohí moji bývalí spolužiaci tieto krízy nezvládli a ver mi, že to časom ľutovali. Pretože odísť je to najľahšie čo môžeš urobiť ale vytrvať a bojovať, to dokáže len niekto.
jednoznacne tam neostavaj a chod tam kam ta srdce taha aj keby sa neskor ukazalo ze ta to taha znova niekam inam... ak budes chciet znova robit nejaku skolu tak stale budes mat moznost aj potom, nerob tu chybu ze sa budes snazit zostat s niecim alebo s niekym pri com ti srdce hovori aby si odisla... to je jedna z najdolezitejsich veci ktore som sa v zivote naucil, keby som to vedel skor usetril by som si kvantum zbytocneho trapenia
