Som zufala, moje dospele dieta nechce zit

mrvamrva - neprešiel som si, stále chodím...

Najprv dovolíš zareagujem na príspevok nižšie. Prečo niečím takýmto trpia ľudia, ktorí majú všetko??? A majú naozaj všetko??? Aj ja som mal kamarátku, ktorá bola známa a veľmi dobre ste ju všetci poznali. Mala všetko, peniaze, slávu, dokonca rodinu a napriek tomu ukončila svoj život. A viete prečo? Pretože nemala nič. Vôbec nič z toho čo potrebovala. Mala síce okolo seba kopu ľudí ale napriek tomu sa cítila tak veľmi osamelá, že sa to nedá opísať slovami. Ľudia ju mali radi??? Prečo potom ukončila svoj život? Pretože tú lásku necítila a možno mali tí všetci radi len tú známu osobnosť a nie ju ako človeka. Psychické poruchy??? Kto to tak nazval? Som skeptik a veľmi sa ospravedlňujem ak niekto nesúhlasí ale prečo je hanblivosť považovaná za sociálnu fóbiu a smútok sa najnovšie volá depresia? Zamyslel sa už niekto nad týmto?

No a čo sa týka tvojho syna. Lekár je tá posledná možnosť, ktorú človek vyhľadá ak už v nič a nikomu nedôveruje. Nútiť niekoho ísť k lekárovi a naivne si myslieť že cudzí človek ho dokáže pochopiť je nanajvýš smiešne. A tabletky sa dajú kúpiť v hociktorom obchode... Ale načo do niekoho cpať tabletky ak podstata problému ostáva? Čo ak neexistujú duševné poruchy??? Určite ma tu teraz všetci ukameňujú ale prečo sa ľudia cítia osamelí napriek tomu, že je na tejto planéte toľko ľudí??? Ak sa niekto rozhodne ukončiť svoj život tak mu v tom nikto nezabráni - ani ty, ani priatelia a už vôbec nie lekári. Zabrániť mu v tom môže jedine láska...ak bude cítiť, že je milovaný a vie, že existuje miesto, kde je v bezpečí. Ľudia nosia masky stále...inak by v tomto svete neprežili a aj keď sa na prvý pohľad zdá, že sú šťastní tak ich duša môže veľmi trpieť. Ešte stále má nádej, pretože dúfa, že je tu niekto kto ho oslobodí... Viem, mal by to byť len on sám ale on čaká na lásku z vonkajšieho sveta. Ak o túto nádej príde tak sa obráti aj na lekárov.

Spýtam sa niekoho z tu prítomných či sa vyliečil z depresie??? Alebo či len stále cucáte cukríky a myslíte si aké je všetko perfektné?

Neporadím ti, pretože ľudia sú slepí a môj názor bude zotretý presne tak ako všetko čo nie je nalinajkované týmto systémom. Veď uvidíš.

Ty svojmu synovi nepomôžeš a očividne napriek tomu, že mu dávaš všetko...nemá vôbec nič.

mozeme radit,kolko chceme,nie sme v ich kozi,no hlavne nesudme...je to individualne,urcite ide o dusevnu poruchu,lahsia,tazsia forma,niekomu sa ju podari zvladnut terapiou,u ineho nepomoze nic, niekto zije,bojuje tajne s tym cely zivot,potom to vzda..ved preco taki ludia,ktori maju vsetko,milujucu rodinu,deti,su materialne zabezpeni a nevedia sa z nicoho tesit,vid milos kopecky,petr muk,wilams

delete

ak si si tym presiel, budem ti velmi vdacna, ak by si mi poradil, co mam robit, nevsimat si, vsimat?

Davam peniaze, ponizujem sa a bojim sa...lebo

4 ludia v mojom zivote, spachali samovrazdu, rodina, priatelia, neviem to popisat, ako sa strasne bojim, ze to iste urobi moj syn....

Lebo vzdy je to iste, hovorim prosim ta, kamaratovi, rodinnemu prislusnikovi, chod k psychologovi ries to, som komunikativny clovek a ludia za mnou chodia, radi, u mna sa citia dobre, a ja vidim, som zufala, ked niekomu nie je dobre....

A uz to viac nechcem zazit, a uz vobec nie, ked sa jedna o mojho jedineho syna, ako som zazivala, nocne vyjazdy k ludom, co ich rodina nepodrzala, a aj tak to urobili, a ja som mala pocit zlyhania, a hlavne, ked vam povie matka mrtveho, bola si jeho kamaratka, spoliehal sa na teba, TY si na vine,
je tazke, ked vam povie niekto, chcem sa zabit, ake hrozne balvano sa na vas navali a vy sa pokusate, s rodinou a inak komunikovat, riesit, a kazdy povie, nieco nepochopitelne, ma obciansky preukaz, je svojpravny...

Tak by som poprosila, ja som vychovne neurobila ziadnu chybu, viem presne, kedy je cas zabudnut na blbosti, a robit veci neobvykle, a ked som napisala svoj prispevok, chcela som vediet, ake neobvykle veci, kedy, za akych okolnosti, a preco, teda rady od ludi, co si tymto peklom presli...

Dakujem za porozumenie

To nestačí!!!! On nepotrebuje teba, výlety, vynechávanie školy, lieky či doktorov...ale je to nadlho a asi ti neporadím, pretože....

Pretože to nemôžeš nikdy pochopiť...a ani jeho nemôžeš pochopiť. Dokáže to len niekto, kto si niečím takým prešiel.

pre emalea

velmi ti drzim palce, a je mi luto, ze ta moj prispevok rozculil...

Len ti chcem napisat, ze tvoja 11 rocna dcera ma nejake stavy, a vy nedate jedlo, a razne vychovne riesite...

Je mozne, ze by si skusila pochopit, ze moj 11 rocny syn take nemal, bol vzorny, na rodicovskych zdruzeniach sme ani nemuseli byt, a aj na strednej skole nam, bolo oznamovane, ze ziadny problem a aj na vysokej, dva rocniky, ani sme v podstate nevedeli ze studuje....
Je pekne, ked mi mlada baba s 11 rocnym deckom hovori, ze je rozculena, ake chyby som urobila, a ja verim, a dufam, a nezelam ti, aby sa vsetko, proste bez nicoho nic, jedneho dna zmenilo tak, ze sa prekoti tvoj cely zivot, sudit mozes az vtedy, ked tvoja 11 rocna vzpurna dcera, nedajboh, chyti psychicky problem, a ver mi, ze kludne nebude aj tyzden jest...a co teraz?
Davaj rady, ak mas co povedat, sud, ak si sama bola akterom v procese, a neries, na co nemas narok, a posudzuj striedmo, lebo raz sa ti moje zufalstvo, moze zist....

khjkjh,

budes asi niekto velmi mlady, ked take dokazes napisat, sice nerozumiem, preco si to napisal (a) ale akceptujem, aj tvoja kritika mojho zlyhania, ma mozno posilni, sice vobec nic nevies, o mne, a o vsetkom, ale sudis, a tak ti drzim palce, aby ti tvoje rychle sudy vydrzali tak, aby si svoj zivot prezil (a) stastne

pre LMariku

Mas urcite v mnohych veciach pravdu, len tvoj prispevok bol velmi vseobecny, ak by ta neurazilo ja riesim momentalne problem, svojho 22 rokov uplne bezprobelmoveho syna, co netrci na facebooku, ja neznasam socialne siete, a tak urcite ani nas plotik, ani ritka mojho syna sa nikde na internete nenechadza, a tak moj problem v tomto asi nebude...
ak dovolis, vsetko, co si napisala je pravda a suhlasim, ale riesit ritky zasrane v probleme mojho 25 rocneho syna, je trosku mimo misu, a aj ked si to myslela dobre, tak ked boli ritky zasrane, nebol internet a ja som posledny clovek, co by som fotky svojho dietata zverila internetu...
Tak len tolko, chapem, vyplula si svoje, a je to vsetko pravda, ale nuz prepac, teraz mam ine problemy, a mila elenaea, ci ako sa vola, co ma male deti, sa mierne prizivila, ale nuz, akceptujem a chapem

Tak v ramci tvojho ozaj dobreho, prispevku, a mas pravdu, by som sa ta chcela opytat, ze AK vsetky tie chyby, co vycitas, neboli, bolo hlboke suznenie, detstvo fajne, bola diplomacia typu, jednam s tebou ako s dospelym a fungovalo to, boli druzne debaty na urovni dospelosti, kedykolvek, bola vola zaradenia juniora do problemov, nasich, podnikatelskych, bola demokracia vo vybere, cohokolvek...

Ale teraz nas zastihla situacia, ze sice vychovne mame pocit ze sme ani zaboha nezlyhali, ale stav nasho syna je katastrofalny, a tu chcem vediet preco, nie co som mala robit, lebo ja a moj muz sme robili nadstandart, moje dieta nie je rozmaznane, lebo po materialnych veciach netuzi....
Ale nechce sa mu zit

mrvamrva

delete....od mrvamrva

ver mi, ze nie je nic, co by som neskusila, neurobila, svojmu synovi som venovala vsetko, ...
Bola som s nim doma do 6 rokov, vylety, plavanie, bicyklovanie, ja som bola stastna a on tiez,pobyty na chate, skolka len tak sporadicky, aby sa naucil rezim v skole, ja som zila dlhe roky pre svojho syna...
mali sme dohody, co dodrziaval, raz do mesiaca nemusel, do skoly, aby sme zbytocne nehltali prasky, ale nesmela byt pisomka pred tym, moj syn mal za cely rok cca 22 vymeskanych hodin....
Nikdy som nikoho tak nemilovala, ako svojho syna, a nikdy nikto nemohol mat pocit, ze 24 hodin som k dispozicii, a je to ine, o venovani a nevenovani by som mohla pisat elaboraty....moj syn nemal vobec nikdy prehnane naroky, a vzdy som mu bola k dispozicii, ale traz, v ramci jeho problemov psychologickych, som najnenavidenejsi clovek, sem tam, a niekedy ani nie....

Tvoj syn potrebuje niekomu naozaj dôverovať a potrebuje byť milovaný. Mať v druhom oporu a tým nemyslím domov a mamu či otca. To je úplne iné...potrebuje niekoho kto mu dá nádej a komu sa dokáže otvoriť, niekoho kto ho bude mať úprimne rád a psychológ to určite nie je! A očividne ani rodičia. Netvrdím, že rodičov rád nemá ale...