Podla mna chlapec nikdy nemal slobodu v tom co on chce, dostaval sice vela veci no mozno chcel proste slobodu a trochu viac volnosti, mozno mu chybaju kamarati (co dnes nieje nezvykle). Ak totiz matka da dietatu vsetko na tacke ochudobnuje ho o objavovanie, tvorivost. Pytali ste sa ho vobec ci vsetky tie vyletiky, bycikliky chce? Je pekne, co vsetko ste mu davali ale najdolezitejsie je podporovat zdrave sebavedomie a to zjavne chlapec nedostal. Najvacsiu chybu co rodicia robia, je ze systematicky nicia slobodu prejavu deti. Ono, ak uz ma clovek dieta, mal by sa mu venovat aj ked je hasterive, umrncane. Nieco mu tym chce povedat. Ono este nevie povedat razne co ho stve, tak reve. A pokial je hned umlcane krikom, darcekmi alebo ze nedostane jest (ako tu bolo spomenute ako vychovna taktika jednej matky), neprejavi sa a zostane to tak do dospelosti. Moze mat strach z intimity, problemy s osobnymi hranicami a to su veci, co dohanaju cloveka k depresii a samovrazde. Ked dieta nieje zdravo podporovane v tom co citi, ako to citi prave v tom danom momente, ked to potrebuje a opakuje sa to, stiahne sa do seba a cely zivot zije s tym, ze je zle to ako sa citi, ze je neprijimane lebo mamicke lezie na nervy jeho plac a fnukanie. Ano, vsetci sme ludia a lezu nam na nervy prevazne veci, co nas samych ma sebe stvu. Rodicia maju vlastne problemy s ktorymi nic nerobili, tak si uz vobec nevedia poradit s problemami deti. Tak ich radsej umlcia tymi sposobmi, ktore spominam vyssie. Vzdy je obrovsky podiel rodicov na tom aky clovek vyrastie z dietata. Dolezite je ci ma pocit bezpecia,ci sa moze slobodne vyjadrovat, ci vie, ze ked je naozaj zle, ze mu rodicia pomozu. Ono je toto velmi tazke. Nieje spravne byt ani prisny pokial dieta nevie, preco je rodic prisny a ani mu kupovat blbosti a nosit jedlo do izby, to nieje ziadna sloboda. To je z jedneho zleho extremu do druheho. Dieta potrebuje slobodu vyjadrovania sa. Ale to by museli rodicia uplne zmenit svoj pristup. Za prve by si museli riadne planovat rodicovstvo, nemat hned 3-4 deti o ktore sa aj tak nevedia citovo postarat a prestat sa trapit tym, co povedia druhi a prestat sa porovnavat. Ludia sa neustale porovnavaju a to na kazdom poli. Matky medzi sebou, ze ktora ma lepsie, krajsie, poslusnejsie dieta a pod. Dieta tu nieje na ozdobu rodicov, dieta nieje majetkom rodicov. Dieta je nova nezavisla bytost, ktorej ked sa ukaze, ze je v poriadku ako sa citi,ako prejavuje emocie, tym zaroven dostava lasku. Pretoze skutocna laska je dovera v toho cloveka. Ak rodicia neustale neveria dietatu, ma to presne taky vplyv ako sa prejavuje u syna zakladatelky temy. Ak by rodicia skutocne deti planovali, vitali ich na svete a davali im dostatocne najavo, ze su doleziti a ich emocie tak isto, nikdy by nedoslo k nizkemu sebavedomiu, depresii ani k nenavisti k matke. Toto vsetko je tazke urobit, kedze zijeme pod tlakom spolocnosti a aj medii a ludia robia stale tak ako sa "patri". Mladi ludia dnes intuitivne vedia, ze byt rodicom je obrovska uloha. Je to hlavne praca na sebe samom a dieta je ovocim tejto prace. Samozrejme moze sa stat nieco zle aj dietatu ktore vyrastalo v bezpeci a slobode, ale take dieta vie, ze je to len docasne a vie, ze ma schopnosti prekonat to. Kdezto ked dieta vyrasta v zlych podmienkach, nevie ci to je len kratkodobe a ked to nakoniec neprechadza, zacne sa obvinovat, ze sa z toho nevie dostat a vysledok je depresia a nechut zit. Starsia generacia nadava na mladych ze nechcu deti ale nemyslia na to, ze je to ista davka zodpovednosti z ich strany. Clovek ma sam o sebe na com pracovat, kazdy jeden a to nehovorim o tejto otrasnej dobe, v akej zijeme. A zabudla som dodat, dieta by malo vediet, ze je spravne ak sa ma rado, proste treba podporovat unho pozitivny pristup k sebe samemu. Pretoze ak to dieta nezaziva, nema sa rado a potom je aj v zivote neuspesne ci uz v osobnom alebo pracovnom zivote alebo v oboch. Rovnako to znamena aj to, zeby sa rodicia nemali upinat na deti, tak ako zakladatelka temy, je to zle pre obe strany ale hlavne pre dieta. Podla mna by velmi pomohlo, ak by matka pomohla synovi s osamostatnenim. Mozno uz potrebuje odist do noveho len nevie ako na to a buri sa. Staci ho len podporit ze ano je cas osamostatnit sa. Ak je naozaj sikovny, treba mu dat priestor a utvrdit ho v tom, ze je spravne ze sa chce osamostatnit. Podla mna, toto je to po com prahne. A konieckoncov, on je sam za seba zodpovedny, ma uz dost rokov.