Spôsobujú antidepresíva nechuť k životu ako takému

Aj ja som jej dala iba radu ;)

forum je verejne, takze ano, aj pre mna. Pozri, ak sa ti paci komunikovat tymto infantilnym a impertinentnym stylom, tak si na to najdi niekoho ineho. Snazila som sa poradit zakladatelke temy. Ak mas lepsiu radu, nech sa paci.

A nie tebe som to Z webu kopírovala pre tvoje info

Odpovedam ty si taká muuuudra :D

shayleen.... nemusis mi tu kopirovat web, to zvladnem aj sama bez toho, aby som to tu zaspamovala. depresia je choroba mozgu. tak isto, ako moze byt chory ktorykolvek iny organ. sama si to tu skopirovala. v com nemas jasno? psychicke prejavy su dosledkom, pricinou je fyzikalny nepomer neurotransmiterov. nic viac nic menej.

Nie je to len „zlá nálada“ či pocity smútku. Ide o časté a závažné ochorenie, ktoré môže narušiť každodenné fungovanie človeka. V extrémnych prípadoch si ľudia s depresiou môžu aj ublížiť. Výskumy ukazujú, že ich mozog funguje odlišne, poruchy sa pravdepodobne objavujú v oblasti mozgu pre správanie, myslenie, chuť na jedlo a spánok.

Jedine ako je bolesť na hrudníku, žalúdočná nevoľnosť, závraty, problémy so spánkom, vyčerpanosť, zmeny hmotnosti a chuti do jedla. Môže tiež zhoršiť bolesti chrbta, kĺbov a svalov.
Ale depresia je psychické ochorenie

shayleen, over si nieco predtym, nez to vyhlasis za bl (neviem co). neexistuje depresia bez toho, aby sa nezacala na urovni FYZICKEJ. Alebo ak serotonin, dopamin a norepinefrin podla teba nie su fyzikalne neurotransmitery, tak si pravdepodobne prisla na novy svetovy objav ;-)

Príčiny?

Možností je viac. Stav sveta. Nazvime to – faktor situačný. Naša realita, v ktorej sa práve nachádzame. Krízové životné udalosti, ako smrť blízkeho človeka, choroba, rozvod, strata zamestnania, finančné problémy – toto všetko môže byť spúšťačom depresie.

V druhom rade sú to kognitívne procesy. Negatívne myslenie, pesimizmus, nízke sebahodnotenie, nedostatok sebadôvery, pocit nedostatočnej kontroly nad vlastným myslením, nadmerná úzkostlivosť, pomýlené vzorce myslenia. Všetko toto môže súvisieť so systémom školstva alebo výchovy v rodine, či štátnym zriadením a dá sa samozrejme pri vedomom myslení ovplyvniť, ale to neznamená, že to nie je spúšťačom depresie.

Tretí faktor, ktorý ovplyvňuje vznik depresií je genetický. Depresia je, ako mnoho iných duševných porúch dedičná. To znamená, že sú ľudia, ktorí sa bez akejkoľvek situačnej, či kognitívnej príčiny dostávajú do depresie preto, lebo ju majú “zapísanú” v genofonde.

Posledným faktorom, úzko súvisiacim s genetikou je faktor biologický. Ide o chemickú nevyváženosť v mozgu, ktorá depresiu zapríčiňuje. Podľa väčšiny prieskumov je depresia výsledkom vzájomného pôsobenia stresových situácií a individuálneho biologického a psychologického vybavenia každého človeka.

Liečba

Rôzne typy depresie sú liečené buď lekárskymi zákrokmi, psychoterapiou, alebo kombináciou týchto postupov. Väčšinou sa pri liečbe depresií používa kombinácia liekov, ktoré kontrolujú príznaky spolu s psychoterapiou, ktorá napomáha pri zmenách myslenia a správania.

Skúsenosť ukazuje, že pestrosť životných situácií, rozličné stresory, biorytmus alebo i počasie majú nezanedbateľný vplyv na náladu a emócie človeka. Zmeny nálad sú teda prirodzenou súčasťou ľudského života[2]. Rovnako i smútok je normálnou, ba niekedy pre psychiku potrebnou reakciou, v rámci ktorej sa človek reflektuje. Pojem "depresívny" sa tak bežne používa na vyjadrenie istej psychickej únavy a spomínaného smútku.[3] Človek sa zastavuje, zamýšľa a prípadne prežíva sklamanie a duševnú bolesť, s ktorou sa následne konfrontuje a učí sa ju zvládnuť. Istotne aj tým človek duševne rastie.

V medicínskom slovníku je však depresia nie iba vyjadrením chvíľkovej apatie, nezáujmu či smútku, ktoré sú normálnou reakciou na mnoho životných stresorov.[4] Ide v ňom o patologickú entitu, ktorá výrazne a neprimerane dlhú dobu narušuje vnútorné prežívanie a rozpoloženie človeka i jeho telesný stav a vedie k sociálnej dysfunkcii. Nezriedka pacient pociťuje namiesto smútku agitovanosť, teda psychomotorický nepokoj a vnútorné napätie sprevádzané podráždenosťou či nervozitou.[5] Depresia spojená práve s podráždenosťou je typická najmä pre deti a adolescentov.[6]

Znakom patologickej depresie okrem sociálnej dysfunkcie je prítomnosť skľúčenej nálady (alebo iných symptómov depresie) neprimerane dlhú dobu a počas väčšiny dňa. U niektorých typoch depresie (pozri Typy depresie) možno identifikovať spoľahlivý empirický základ, akýsi spúšťač a "živiteľ" depresívnych myšlienok. Takéto exogénne depresie sú teda istou reakciou psychiky i celého organizmu, ale nadobúdajú neadekvátny, patologický charakter práve svojou dĺžkou trvania a závažnosťou symptomatiky. Vtedy už nemožno hovoriť o normálnej psychickej reakcii, ale o rozvoji periodického duševného ochorenia. Takéto odlíšenie klinickej depresie od depresívnej reakcie je možné vyjadriť tromi znakmi:

intenzita a trvanie nálady sú signifikantné;
je prítomný podnet, ktorý motivuje náladu, ale veľmi často podnet prítomný nebýva a vtedy je nálada nemotivovaná;
nálada ovplyvňuje nielen správanie, ale aj celú osobnosť človeka.[7]
Depresia sa tak v tomto vymedzení chápe ako závažná duševná porucha, ktorá vyžaduje farmakoterapeutickú liečbu, a teda psychiatrickú starostlivosť.