Zdravím
Hľadám odpoveď na otázku či vôbec stojí zato ísť ďalej.
Nebudem tu vypisovať do detailov vsetko tak to skrátim do niekoľkých bodov. Mam 18 rokov. Môj životný cieľ je mať za niekolko rokov normálny vzťah a rodinu a vaetko čo ktomu patrí. Ma to ale jeden háčik som iný ako väčšina ludi ktorých poznám. Sice som dobrosrdecny, usilovny, trpezlivý ale mam urcite vlastnosti ktore ma ničia. Vybral som si aj povolanie na strednú skolu ako záchranár pretože rad pomaham no mne málokedy niekto pomôže. Ide oto ze ked som mal asi 7 rokov mal som traumu no tú som prekonal za cca dva tri roky ide oto ze som sa vzdialil odvtedy od ludi malo som chodil von proste som dnes v stadiu kedy sa cudzích ľudí bojim a zrejme to bude sociálna fobia. Keďže som "divný" niesom moc obľúbený vonku. Veci ktoré ludia bezne robia my robia problémy a sice viem rozprávať no niekrore frázy a slengy nepoznam a znova som "divný". Ja väčšinou rozpravam tak ako to pocujem vo filme, proste take viac oficiálne ako súkromné rozpravanie. No s rodinou nemam problém sa rozprávať.Niesom ani najkrajší zase ani škaredý niesom asi priemerný. Ďalší mega problém je malý penis(12cm) vraj si to hovorí každý chlap no nie kazdy ma 12cm.
Takže aké šance mam u žien? Dosť pochybujem ze sa niektorá zaujima o hambliveho "luzra" s malým pérom. Najlepšie by mi pomohla odpoveď od niekoho kto si niečo podobné zazil. Niekto kto vie ake je ťažké žiť na planete s 7 miliardami ľudí ktorých sa bojí. Je pravda ze mam niekedy myšlienky ake by bolo žiť sam na celom svete alebo niekde na Sibíri uplne sam. Je to sebecke tvrdenie ze by som bol jeden z mala co by sa radoval z apokalypsy no je to asi tak :-
Ak nemam šancu na normálny život s rodinou atd tak nech to niekto povie ak sa s tým zmierim tak to hodim za hlavu. Možno mi to pomôže a nemude ma to srat kazdu minútu. Snažím sa tešiť z maličkostí a to mi dosť pomaha bez toho by som uz tu asi nebol. Nepoznam nikoho kto sa teší ztoho aka je príroda krasna len tak pri ceste vlakom... Alebo ze vyjde slnko...