Ahojte potrebujem vase rady a nazory.Nevladzem uz vo vztahu.Zijem ß priatelom 2 roky v jednej domacnosti.Zijeme v zahranici.Musim pidotknut ze je medzi nami 12 rokov rozdiel.ja mam 23 a on bude mat 35.Ono by to ani tak nevadilo ako to ze predtym nezdielal zo zenou spolocnu domacnost. Nebol zvyknuty sa prisposobovat ani nic ß zynisch spojene.Jednoducho bol zvyknuty ist kedy chce kam chce bez toho aby to niekomu oznamil alebo by sa dohodol. Lenze my uz budeme coskoro traja. Cakame totiz babatko. V nicom mi nepomaha berief ma ako samozrejmost nema na mna cas stale je unaveny jednoducho ignorant. Vobec si nechce dat vysvetlit ze cez tyzden sme obidvaja od rana do vecera v praci a ja ho ani piriadne nevidim. On si samozrejme kazdy den po praci s kolegami dopraje pivecko odreaguje sa... ja letim domou periem varim nezastavim sa ani doma neviem si lahnut a ist sa osprchovat kym nemam veci na poriadku a vsetko nachystane na rano do prace.Samozrejme on pride domou ked uz ja mam vsetko hotove a on hned ako otvori dvere sa stazuje aky je unaveny.. ale ked mu zazvoni telefon od kolegu s ktorym je cely tyzden podotykam v robote ci ide na billiard a na pivo samozrejme unava je prec okupe sa a leti prec. Mna sa opyta ci idem a uz ho nieje... som v siedmom mesiaci tehotenstva idem sa roztrhat aby sme mali cisto a uvarene a ja sa doma nedockam ani objatia ani vdaky ci pohladkania... Dost ze sa venuje viacej inym ako mne Este mi aj dava denne dovod si mysliet ze ma nelubi.Tak to jednoducho citim... mozno robim chybu ze si zvykol ze je stale vsetko urobene ze to zvladam aj ked potom od unavy ani nevidim.. Nechcem od neho aby prisiel domou behal tu s vysavacom alebo aby bol na mne pricucnuty..... chcem len aby mi dal ten pocit ze som pre neho dolezita a dal mi troskü najavo ze je somnou rad a ze ma lubi.... ak je to tak... naozaj neviem co kumne citi a ako to vidi on pretoze komunikovat sa mu nechce.Ked sa ho spytam ci ma lubi len rychlo odpovie ano lubim ta len aby mal pokoj.Prosim vas co mam robit ja v takomto chladnom vztahu neviem byt a tak isto je naprd ked sa snazim iba ja a vidim Problem iba ja on jednoducho vsetko berie ako ze sak nic... zabija ma to a len sa trapim nebola som na take nieco zvyknuta neviem nikoho naucit vyjadrovat city a komunikovat ja som vyrastala v rodine kde sa rozpravame dodnes o vsetkom.. uz som unavena ucit ho normalne veci... Dakujem vam vopred za vase reakcie
Nenaplnena?
Ahoj,
mne sa tak trochu nepáči, ako opisuješ váš vzťah. On je hrozný a ty skoro dokonalá. Ide mi o tvoj prístup, nie o to, ako sa on správa teraz... Lebo už ten prístup spôsobuje to, že vám to nefunguje... teda podľa mňa.
No a prečo si vlastne s ním? Prečo s ním máš dieťa? Za čo ho obviňuješ? On je aký je a ty si si mohla vybrať, či ho chceš alebo nie... Z časti je na to teraz neskoro, ale ide mi o to, že úspech začína tam, kde človek preberie zodpovednosť za to čo nefunguje a prestane vidieť chybu stále len v tom druhom.
Neviem, ale, ľutuješ sa? Tak mi to vyznieva...
Si mladá baba, možno to zneužil, že si sa ľahko nechala zmanipulovať, kto vie.
Situácia je teraz taká aká je.
Ty si bola nerozumná a on to zrejme zneužil. Neodvážim sa povedať, že vedome, snáď nie...
Otázka je čo s tým teraz. Ja ho nepoznám, neviem nakoľko je to úprimný človek, otvorený, zodpovedný, nesebecký...
Je jedna kniha, kde autorka píše, že v každom mužovi je žaba a princ. A správanie ženy veľmi ovplyvňuje, čo vyjde na povrch, či tá žaba alebo princ... Momentálne sa zrejme správa ako žaba, a za to si môžeš aj sama teda. Ale zrejme kvôli bábu chcela by si s ním ostať, a snáď ho ešte aj ľúbiš, tak by si si mohla prečítať tú knihu a naučiť sa ako dostať na povrch toho princa ;)
Kniha určite nie je o manipulácii,a le o porozumení jeden druhého. Je veľmi pútavá, písaná ako príbeh. Volá sa Queen´s code od Alison Armstrong. Je v elektronickej podobe.
A skús zmeniť ten postoj. Veď si s ním dobrovoľne... Kritika a nespokojnosť ženy odháňa muža preč...
A ešte posledný dotaz, možno vieš, možno nie, nečakaj od muža, že ťa bude robiť šťastnou. Staraj sa o svoje šťastie ty sama. A jeho lásku (a jej prejavy) ber ako bonus, nie podmienku tvojho šťastia.
No a skusila si sa s nim o tom porozpravat? Povedat mu svoje pocity, ze sa citis hrozne unavena ked musis vsetko len ty robit a tiez nemilovana, ked ti ani neprejavuje lasku a radsej aby bol s tebou ide s kolegom. Skus mu to tak povedat, ale bez vycitiek, len poukazuj na tvoje pocity a na to, ze nie si stastna. Ak ta ma rad, bude sa snazit ti ta aspon nejako urobit stastnou. A ak ta ma na haku, tak bohuzial, potom si si zle vybrala. Ale nerob vsetko sama, zapriahni aj jeho do povinnosti, povedz mu, ze si uz vo vysokom stadiu tehotenstva, nemozes robit vsetko sama, nech ti aspon s niecim doma pomoze. Ak si ho nevychovas hned na zaciatku, neskor sa to uz nebude dat.
Snazim sa to robit coraz menej a nebyt uz taka sprosta... postupne sa mu snazim davat najavo ze niesom sluzka... bola som dobre sprosta ze som ho tak naucila
Sama robíš chybu, pretože mu všetko dávaš pod nos, má pri tebe full servis
Samozrejme ze chcem aby bolo zdrave ved ho nosim pod mojim srdcom a uz teraz ho velmi milujem..... len pichybujem ze by sa to ktorejkolvek zene pacilo aby bol jej partner neustale s niekym inym ako s nou... keby raz za cas ale nie stale...
keď chceš mať zdrave dieťatko tak sa snaž nemyslieť na to čo bolo.Je možne že po porode sa všetko zmeni.Teraz je zbytočne rozoberať dva roky,nikde sa nedostaneš len budeš predlžovať trapenie....maš myslieť na pekne veci.Život ukaže ako sa vaš vzťah vyvinie...
Ahoj ono to bolo pred tym take iste preto ma to uz tak zoziera trva to dva roky..nemozu zato terajsie hormony ale dlhodobejsie trapenie z mojej strany...
ahoj,tehotne ženy su precitlivenejšie-podľa mňa sustreď sa na maličke a neprehaňaj to s poriadkom, nerieš teraz vaš vzťah...
