Viete mi tu niekto poradiť ako sa mám vyrovnať s krivdami? Alebo ako to robíte vy? Lebo mne sa to stále dookola točí v mysli, stále sa mi tie krivdy vracajú aj keď si poviem, že už na to nebudem myslieť. Napríklad keď mi niekto niečo povie, čo sa ma dotkne a neviem sa toho zbaviť stále na to myslím a analyzujem to prečo mi to povedal, atď....
Poraďte mi prosím niečo. Ako sa s takými "vecami" vyrovnať, pretože tieto veci sú súčasťou života a ja sa cez to neviem preniesť. Najhoršie to je od blízkych, od cudzích ľudí mi to nerobí nič - napr.: na úrade niekde keď je protivná ženská to so mnou ani nepohne. Ale od blízkych ľudí to neviem strpieť a neviem, čo s tým. A hlavne svokrovci keď vidím ten "dvojitý meter", čo majú: mne povedia nech niečo robím inač, a potom o nejaký čas oni to robia tak ako som to chcela robiť ja.....
Som z toho na nervy poraďte niečo.
Ako sa vyrovnať s krivdou?
Ahojky :-) Mate vsetci pravdu, ze to treba brat s nadhladom, ale clovek ma v sebe 'programy' tak hlboko vrodene, ze na racionalnej urovni sa s nimi tazko das ,do krizku' :-D. To znamena, ze aj ked si prajes, aby ta to netrapilo, tvoj neurokortex si bude robit svoje, a ty sa budes dalej trapit. Ono to clovek niekde v sebe dobre vie, ze nieco nie je v poriadku, a je normalne neuspokojit sa s tym, skor mame tendenciu branit sa, pripadne utiect. (Utiect je inak celkom super, vdaka tomu sme prezili, ale nie vzdy to ide, samozrejme :-D ) Ja som svokru riesila u psychologicky, a poradila mi eno nuno. T.j., niekedy na hrubu dieru, hruba zaplata len pomoze. Ak to nechas takto, budes podla mna dlho trpiet, lebo ludia sa nemenia len tak, a ak vidia, ze im to takto funguje, tak preco to nerobit to dalej, hmm? (ved to je predsa paradna sranda a zabava, sikanovat nevestu). Toz voci tzv. vtieravym myslienkam, ktore vacsinou nic neriesia, existuju fungujuce stop techniky - pozri na webe, iste tam nieco bude. Toto sa da ucinne zastavit, lebo je to taka lest na podvedomie (tiez riadna mrcha to nase podvedomie). Drzim palec, a hladaj mudrost, ktora zabera UCINNE :-)
Ahojky :-) Mate vsetci pravdu, ze to treba brat s nadhladom, ale clovek ma v sebe 'programy' tak hlboko vrodene, ze na racionalnej urovni sa s nimi tazko das ,do krizku' :-D. To znamena, ze aj ked si prajes, aby ta to netrapilo, tvoj neurokortex si bude robit svoje, a ty sa budes dalej trapit. Ono to clovek niekde v sebe dobre vie, ze nieco nie je v poriadku, a je normalne neuspokojit sa s tym, skor mame tendenciu branit sa, pripadne utiect. (Utiect je inak celkom super, vdaka tomu sme prezili, ale nie vzdy to ide, samozrejme :-D ) Ja som svokru riesila u psychologicky, a poradila mi eno nuno. T.j., niekedy na hrubu dieru, hruba zaplata len pomoze. Ak to nechas takto, budes podla mna dlho trpiet, lebo ludia sa nemenia len tak, a ak vidia, ze im to takto funguje, tak preco to nerobit to dalej, hmm? (ved to je predsa paradna sranda a zabava, sikanovat nevestu). Toz voci tzv. vtieravym myslienkam, ktore vacsinou nic neriesia, existuju fungujuce stop techniky - pozri na webe, iste tam nieco bude. Toto sa da ucinne zastavit, lebo je to taka lest na podvedomie (tiez riadna mrcha to nase podvedomie). Drzim palec, a hladaj mudrost, ktora zabera UCINNE :-)
Musím povedať, že mi to veľmi pomohlo, čo ste mi napísali - poradili.
Hlavne Slobodna a Fleur-de-lis, ale aj ostatne pomohli. Fakt klobúk dole.
Normálne keď som to všetko prečítala mi až odľahlo, ako by mi spadol kameň zo srdca. ĎAKUJEM!
Súhlasím s Fleur-de-lis. Nepúšťať si k telu a odpustiť.
Všetci zlí ľudia sú vo svojej podstate nešťastní. Na to existuje len jedna zbraň a tou je láska.
Na mňa keď v skutočnom živote niekto z blízkych alebo známych zavrčí tak mu na to odpoviem: "Aj ja ťa ľúbim/mám rada :)"
Po svete chodí žiaľ príliš veľa permanentne nasratých ľudí na celý svet a pri tom to s ostatnými má pramálo spoločné.
najlepsi liek na krivdu je este vecsia krivda...
treba sa s tym zmierit ze zivot je skratka nefer... len ma zaraza ze tvoja zivotna krivda je z eniekto nieco povedal... v podstate si stastny clovek... :)
hej, dobre Slobodna píše.
No moja "zbraň" je odpustiť. Poviem si, že možno to ten človek neurobil úmyselne, možno ani nevie, že mi ukrivdil či ma zranil (to je často naozaj tak, aj keď sa to nezdá). A ak to aj bolo úmyselne, tak sa snažím myslieť na to, že to svedčí o tom, že je nešťastný a sám ukrivdený vo svojom živote. A skôr si vzbudím ľútosť nad ním než teda hnev či ukrivdenosť.
A tiež mi pomôže pomyslieť na to, koľko krát sa ja sama zachovám nesprávne a že všetci potrebujeme, aby nám bolo odpustené.
Ale asi najviac mne pomáha, že verím v Boha a že On vie čo sa stalo (aký motív mal ten človek; čo bolo v jeho srdci) a že On sa o to postará. Boh je spravodlivý, ale aj milosrdný. Ak to bolo so zlým úmyslom a ten človek to oľutuje, tak dostane Božie milosrdenstvo. Ak si to uvedomí, ale neoľutuje, tak nastúpi Božia spravodlivosť.
ukrivdena nie je krivda ako krivda zasa niektoré krivdy sa neodpustia ani celý život jedine spraviť za minulosťou hrubú čiaru a ísť ďalej takéto banality ani za krivdu nepovažujem skôr za konflikty v rodine dvojitý meter je v každej rodine svet je nespravodlivý tých kamarátov si vyber sama obklopuješ sa nesprávnou spoločnosťou
slobodna, velmi pekne a mudro napisane.
Áno súhlasím s tým. Dobre mi radíš.
Len ja som tomu nejak tak prepadla, že teraz neviem ako z toho von.
Asi len zmeniť seba.
To s tým nepúšťaním si ľudí k telu máš pravdu, asi tam robím tiež veľkú chybu.
Poradím:
Krivda, s ktorou sa nevieš vyrovnať spôsobuje neskôr na fyzickej úrovni rakovinu.
Mne na to raz jedna pani povedala -
"Máš možnosť, čo si od ľudí vezmeš. Neber si všetko, len tú pomyslnú perlu, ktorú ti ponúkajú."
Pod perlou rozumej poučenie. V živote sa musíš naučiť byť trošku nad vecou a ľudí si moc nepúšťať k telu.
