Dobrý, chcela by som sa s niečím poradiť. Už dlhší čas (3 mesiace +-) som mnou niečo nie je v poriadku. Neviem ani ako to mám presne popísať, ale pokúsim sa to vysvetliť od začiatku. Začalo to tým, že som sa sklamala v láske. Nebolo to ako ostatné vzťahy, proste myslím že toto bola naozaj tá pravá láska alebo ako by sa to dalo nazvať. Samozrejme som z toho bola úplne mimo, mala som depresie asi pol roka kým to ako tak prešlo. Sem tam ešte nespím po nociach a cítim sa kvôli tomu hlúpo, lebo toho človeka stále milujem. Ale viem, že to raz prejde veď takých blbých období ešte bude. No a to vyústilo k takému problému, že sa odrazu nedokážem tešiť z ničoho. Ja som bývala tak šťastný človek a odrazu ani neviem ako chutí šťastie. Cítim sa strašne prázdno a ani nevydržím dlho v spoločnosti ľudí. Mám aj záľuby a podobne, ale dobrý pocit z toho vydrží strašne krátko. Proste nenachádzam zmysel vo veciach, ktoré mali predtým pre mňa obrovský význam. Až na toto som ako tak v poriadku. Je to tak, že napríklad dva dni mi je úplne fajn, aj keď viem že niekde vo mne to je, ten zvláštny pocit smútku. A potom ďalšie tri dni sa to plne prejavuje a potom celé opakuje. A ešte jedna divná vec. Keď mám deň, že mi je fajn, zvykne sa mi z ničoho nič stať že sa akoby premiestnim o ten pol rok dozadu a cítim strašnú psychickú bolesť, presne ako vtedy keď sa to s tým človekom všetko skončilo. Lenže už to ani tak nesúvisí s ním, je to proste len ten hnusná bezradnosť, bolesť kvôli ktorej sa mi chce až plakať. Po pár sekundách to prejde. Som blázon alebo čo? Prešli ste si niekto takými stavmi??
Zvláštne stavy
Nemáš to s ním uzavreté. Nenapísala si ako a prečo váš vzťah skončil.
Pocit prázdnoty a smútku sú tu práve preto. V tomto období ťa dokážem pochopiť, viac akoby som chcela. Pred tými pocitmi prázdnoty nikam neujdeš. Nejde to ničím prehlušiť. Musíš to s ním uzavrieť, vydiskutovať, pretože to môže trvať roky.
Ty môžeš, niektorí už žiaľ nemôžu.
No napriek tomu neprestávaj žiť. Dnes bol napr. úplne krásny deň - čo takto turistika, vypadnúť niekam do prírody, na hory alebo bike? Pokojne môžeš aj sama. Mne to vcelku pomáha - vyčistíš si trošku hlavičku. S ľuďmi sa moc v tomto období nestretávaj - tí zvyknú tieto pocity akurát tak znásobovať.
Ale aj keď sa budeš akokoľvek snažiť, robiť všetko možné, pokým ti on nezodpovedá otázky, ktoré ťa trápia a doslova týrajú, nepohneš sa ďalej. Preto sa k tomu obdobiu podvedome neustále vraciaš.
Asi som ti moc nepomohla...
Ahoj Anonym8
Ak mozem poradit, ludske potreby sa v case menia. Castokrat sme to ale my sami, co so nerozumieme :
Ked chce byt male dieta stale s rodicmi je to v poriadku. Ako vyrasta ale chce byt coraz viac s kamaratmi. Casom chce byt s priatelkou. Potom zase chce vytvorit uzky kruh priatelov, jeho rodinných známych.
Co predtým cloveka uspokojpvalo moze byt neskor dokonca na obtiaz. Nie preto, lebo to odsudime ako dobre/zle ale jednoducho zo svojej podstaty zivot je zmena.
Z toho co pises to vyzera, ze by si chcela partnersky vztah (co cez den najviac chces, keby si pocas dna chcela stihnut aspon 10vec, aka by to bola).
Mozno to vyznie nepekne, ale len vztah dokaze usppkojit tuzbu po vztahu (ani zalubami, pracou, rodinouž kamaratmi nenehradis partnersky vztah). Ono castokrat po zlom rozchode je clovek naplneny nenavistou. Preto nedokaze nadviazat novy vztah, pretoze by do neho vkladal len nenavist z toho ukonceneho.
Ale tvoj pripad to rozhodne nie je, podla mna si sa skor vzdala trosku nadeje. A nadej = priprava pre lepsiu pritomnost.
Osobne by som ti poradil vyhodit si z kopytka s priatelkami, jednoducho povzniest ducha dakym dobrodruzstvom.
Problemy castokrat zmiznu, ked ich prestaneme vytvarat :-)
Prajem ti vela zabavy, srandy a prekvapeni Anonym8 ;-)
Ahoj nie niesi blazon a je to normalne.
Mne sa toto stalo 3x, ten treti ma drzi furt, jednoducho sa tomu bran, alebo nebran (ja svoj stav popisat neviem momentalne :D) takym sposobom ze neostavaj nevyuzita..
Nesed doma ale rob tie veci co mas rada, pracuj, chod do skoly, stretavaj sa s ludmi.
Nie vzdy sa to da viem, tiez mam dni ked nechcem nikoho vidiet vtedy je najlepsie ist von a stretnut niekoho - aj ked nasilu, aj ked ho totalne nepoznas :D
Podla mna to co pises s nim suvisi, ja to viem na sebe, vidavam ju kazdy den - teraz mi je to fuk ale v podstate nemam tie veci ci interakcie co som prezival s nou a to je ta prazdnota, ktoru sa snazim vyplnit mojimi zalubami, pracou, sebou :P, kamaratmi, proste cimkolvek..
