Chciet sa trapit

Je. :o) Tak v prvom rade si musíš uvedomiť, že za akýmkoľvek trápením sa, je skryté nepochopenie. Vychádzam z toho, že asi máš niekoho, kto sa z tvojho pohľadu stále trápi. Jediné, ako mu vieš pomôcť je, že buď mu dokážeš vysvetliť dôvody, prečo je jeho nazeranie na svet a samého seba nesprávne, to povedzme zvládneš, ale ako druhá a rozhodujúca, je jeho schopnosť to pochopiť a aplikovať. Čo očividne nie je, inak by si otázku nekládla. V tom prípade si môžeš vybrať, či sa budeš znovu a znovu pokúšať mu pomáhať, plytvať vlastnými silami na to, aby si ho znovu a znovu dvíhala zo sračiek, v tom prípade, ale musíš byť veľmi, veľmi a opakujem ešte raz, veľmi silná sama, aby ťa nedokázal rozobrať, alebo ho necháš tak. A iba pri ňom si, vo vlastnom dobrom pocite zo života a tým mu vlastne ukazuješ, že je aj iná cesta. Len nič na svete ho nedokáže prinútiť, ísť ňou tiež, len jeho vlastné rozhodnutie. A na to musí dozrieť sám, to sa ani nedaruje, ani nekupuje, k tomu sa vývinovo dospieva. :o)

Či sa niekto rozhodne žiť v trápení? Niekedy je tá bytosť už tak otupelá, že naozaj jediné, čo ju podnecuje, sú stavy zúfalstva, beznádeje, to, čo tebe príde ako desivé, je pre nich jediné, čo ich vytrhne z ich mizérie. Vlastne ich to tak nejak uisťuje, áno, všetko je napiču, tak prečo by som sa mal pokúšať to zmeniť? Čím ospravedlňujú nedostatok vlastnej sily. Len tá sa zvyšuje len a len chápaním, ničím iným. :o)

Trapit sa = absencia akychkolvek pozitivnych zazitkov. Existencia len v tych negativnych. V tych, co sposobuju bolest, z toho slzy, uzkosti, depresiu.
Je to dostatocne pochopitelne?

Upresni, čo si predstavuješ pod pojmom trápenie sa. :o)

Utrpenie je ako komár, ktorý si človeka vždy nájde. Logické je od utrpenia utekať a nie po ňom túžiť.