po 10 rokoch podnikania a neustalych aktivit som sa dopracovala k syndromu vyhorenia ,zaujimalo by ma ci a ako prezivate taketo obdobie,.....a to mi za 1den v praci vela ludi vravelo aka uzasna a krasna je tato praca a ja som s usmevom prikyvla,aj ked som vedela ju zacinam nenavidiet......tesim sa na vase nazory.....
syndrom vyhorenia
Stress je zabijak, samozrejme cim dlhsi, tym sa viac prejavia jeho ucinky. Dnes je stres dost bezny a kto proti nemu nebojuje, alebo sa aspon nepokusi(pozri pod google.sk pod mojim nickom na temu stres a tiez spanok, lebo tieto dve su vzajomne uzko spate)ten nesie jeho nasledky po case.
Stres vyvolava vylucovanie adrenalinu a cortizolu vo vyssich mnozstvach nez je to pre nadoblickove zlazy/adrenalne unosne a po case sa tieto vycerpaju, tj nie su schopne uz vyrobit dost tychto stimulujucich hormonov a clovek zije v stave utlmu, co sposobuju najma neurotransmitery ako serotonin, melatonin a GABA, ktore telo normalne tvori .
Je moznost si materialmy pre nadoblicky aspon ciastocne ich funkciu doplnit, vytazkami z nadobliciek zvierat, vymrazenymi( adrenal cortex , freeze dried) tiez roznymi doplnkami zivin pre tieto zlazy podporit ich funkciu.
Ale ako tvrdim tu vzdy, stres je pomaly zabijak a treba ho adresovat inac clovek vlastne pacha postupnu sebevrazdu, inac to nazvat neviem.