Co teraz?

no a to je najhorsie,ze ja som ten rozchod chcela ale nevedela som presne a on my stale hovoril ze kazdy sa pohada,ze sa musime podporovat a tak..ale raz som sa ho opitala ze ci by dokazal byt kamos a on ze ano..a po tomto to umna zhaslo!ako moze byt kamarat ked niekoho miluje?este dva mesiace dozad my vravel ako ma miluje ze som najuzasnejsiclovek akeho pozna,a popritom sa spraval hnustne tak divne,neslo my to do hlavy co ..ale necitila som od neho to dobre..jednoducho bol klamar a nemiloval ma a to je to najhorsie!nechapem to doteraz ,normalne sa ma vzdal..a nasiel inu!viem ze musim pokracovat dalej,ale tazko my je..:(

Ktory vztah je 100% harmonicky? Vzdy sa najdu chvilky, kedy to zacne skripat, alebo sa pohadaju, nezhodnu sa v niecom. Dolezite je, ci to dokazu vyriesit a fungovat dalej. O tom by som povedal, ze je vztah. Ale v podstate mas pravdu. Ak on zo dna na den dokazal mat novu frajerku, tak z jeho strany to nebolo nejak extra silne.

áno 8 rokov je dlhá doba , ale nemyslím si že jej vzťah bol 100% harmonický , niekedy sa z lásky stane zvyk , zmizne iskra vzťahu a nemá zmysel o ten vzťah bojovať alebo ho udržiavať len preto lebo ....

tým znením svojím som nechcela mužov nejak staviať niekam .. nie !
len je treba , aby sa dievča nesústreďovala len na "koniec sveta rozchodom" moja mama vždy vravela "pro jedno kvítí slunce nesvítí "
teraz po čase to beriem takto , samozrejme ten najbližší čas po rozchode a sklamaní je vždy prítomný , ale dá sa z toho dostať , len sa netreba utápať a ľutovať sa !

a čo sa týka toho , čo jej radíme , áno radíme jej tak , pretože keď jej tu napíše niekto tak mojko seď doma , prezeraj si fotky , poplač si a premýšlaj čo by bolo keby a hľadaj chybu v sebe alebo v niečom inom , obviňuj sa atď . to je to najhoršie , niekedy vzťah proste skončí a nieje nádej ho dať dokopy ! človek sa musí vyrovnať s tým ako to je , tešiť sa sám zo seba a začať s čistým štítom , bez nálepky "zadaná " a "zlomená po rozchode" :)

neviem co za rady jej to davate, ze zacni mysliet na seba. Urcite zo dna na den ju to prejde. 8 rokov je velmi dlha doba a neda sa to len tak smahom ruky zahodit tym, ze zacne mysliet na seba. Boliet ju to bude, a to este dlho. Potom sa casom clovek cez to prenesie a zacne riesit ine veci. Pokial ho mala rada, tak sa bude este dlho pytat, ze preco a nie 2 dni po rozchode bude chodit s usmevom na tvari akoby sa nic nestalo

velmi zle sa citim,taka rana do srdca a duse ,to som uz dlho necitila..ja stale tomu nemozem uverit,vobec..ved sme chodila na vylety ,spolocne konicky sme mali ,skoro kazdy den spolu,boze moj..nasla som mu ja pracu v ktorej nasiel tu svoju..to je ale svinstvo!ide ma urvat..on velmi dobre vedel aka som citliva ale aj sa viem nasrat!nechapem preco ..sice je pravda ze sme sa pohadali ,rozchadzali,a zase dali vzdy dokopy..a on uz necakal namna kym my asi blikne v hlave co som urobyla..dala som ja koniec a chcela som vediet co spravi,ale zial nic..a az vcera ma to tahalo ist niekde a tam som ho aj stretla s inou a ani sa namna nepozrel ,ako keby ma nepoznal ,tych osem rokov!!:( kvoli jednej serednej krave..ktora je rovnaka ako aj on..maju spolocny konicek..mala som ho aj ja ale vzdy som pindala ze ma to nebavy..no a uz viem..uz ziadnemu cloveku nebudem verit,nikomu!lebo takto sa v...ť namna po osmich rokoch a len tak ako keby som bola duch!je si smutno z toho,luto a zaroven uz nemam dalej energie na nieco ine..jeho som mala naozaj velmi rada ,boloto tak krasne ..boze moj ludia..to je zivot

Súhlasím s natašou v tom že treba žiť pre seba a sústrediť sa na niečo vo svojom živote. Nech už je to hoci aj záluba alebo aj povinnosť, či prípadne to súvisí s tvojim rozvojom (vzdelávanie napr.). Akurát by som sa k tomu nestaval ako nataša že "nikdy sa chlapovi nevnucuj, ženy sú silné" pretože to je také zbytočne vyhranené rozdelovanie ktoré nepriamo nabáda k súboju pohlaví a stavia mužov do pozície nejakych hnusákov a ženy ako obete ktoré sa musia brániť, vedie to k skreslenému vnímaniu mužov (ako keby ženy nerobili svinstvá vo vztahoch). To môže viesť k nezmyselnej zatrpknutosti voči mužom a k nezmyselnej skepse voči láske a partnerským vztahom. Potom často počúvam reči typu "ja už neverím na lásku" a bla bla. Jediné čo sa dá konštatovať je že mediludské vztahy mávajú aj svoje negatívne aspekty.
Ja by som tie natašine vety upravil asi tak že "nikdy sa druhému nevnucuj (nezáleží na pohlavý, skrátka ide o bývalého partnera, čiže skrátka o človeka ktorý ta podviedol, sklamal, jedno či muž, či žena) a hladaj v sebe silu. No možno by som upravil aj to o tej sile lebo vyplakať sa a posmútiť si je zdravé a nie je to prejav slabosti. Aj to treba, aj tým naberáš silu.
A vzhladom na to ako sa k tebe zachoval nestojí za to aby ti chýbal. Prejavil svoju inú skrytejšiu povahovú stránku a je to tak lepšie. Aspoň vieš na čom si. Navyše každý rozchod je aj začiatok niečoho nového. Kludne sa môže stať že časom spoznáš niekoho zaujimavého ale budeš už opatrnejšia, poučená skúsená a možno si budeš viac všímať vlastnosti ktoré ti napovedia či sa ťa váži a aký má postoj ku vztahom všeobecne. Každopádne nepodliehaj ilúzii o tom že nie si hodná lásky a že nestojíš za to. To by bola dalšia skreslená predstava. Chce to čas, to je stará pravda, ale netreba sa v tom ani zbytočne dlho rýpať, neprešlapuj zbytočne dlho na mieste so slzami v očiach, naopak čím skôr sa rozhýbeš tým lepšie. Treba ísť dalej, život ide dalej.
A či sa k nemu vrátiť je otázka. Musíš si odpovedať ty sama. Je pravda že to či vztah ustojí aj neveru je individuálne a záleží na kvalite vztahu a na jeho účastníkoch. Otázne je či mu ešte dokážeš veriť, ale koniec koncov aj to čo on vlastne chce.

Nuz to je tazke precitnutie po osmych rokoch. Pises, ze si mu uz raz odpustila neveru a teraz toto? Suhlasim s Natashou a fakt vsetko zle je na nieco dobre. Bud rada, ze sa to netahalo medzi vami este dlhsie. Asi je zbytocne ta teraz utesovat tym, ze si najdes iného a lepsieho ale to pochopis az neskor, ked sa tak stane. Poloz si otazku, ci si zasluzi, aby si sa tak kvôli nemu trapila a maj pred ocami a na pamäti nielen to pekne, co ste spolu prezili ale hlavne to, co sa ti u neho nepacilo alebo chvile, kedy si si kvôli nemu poplakala. Tak sa lepsie zabuda ale vsetko potrebuje svoj cas.

vieš ja som niesla vždy ťažko rozchod , ale niekedy aj to zlé je na niečo dobré , treba začať myslieť na seba , žiť aj pre seba nie len pre chlapa , nájsť si aktivitu a hlavne chodiť medzi ľudí , nikdy sa chlapovi nevnucuj , treba mať hrdosť , ženy sú silné a stalo sa mi , že ten bývalý sa ku mne chcel vrátiť a veľmi ľutoval , že sme skončili ale ja som mu na to vždy pri tejto téme povedala : " mal si si ma vážiť , keď sme boli spolu , teraz už máš len spomienky" čo má prísť príde a nič sa nedeje len tak ...a čo ty vieš možno časom sa k sebe vrátite

neodpustam,nemam komu..to co spravil to ma dostalo najviac ako mohlo,uplne ma to odrovnalo

Tak uz neodpustaj a vykasli sa na neho.