Mnohi si teraz urcite myslite, ze idem pisat a vyplakavat sa tu kvoli tomu, ze mam bezcharakterneho priatela. No tentoraz budem pisat o sebe. Mam priatela a sme spolu vyse 2 rokov. Mam 17 on 18. Cely nas vztah bol zo zaciatku krasny, no bolo to vdaka tomu, co robil on. Ja som vtedy ani prstom nepohla a myslela si, ze je vsetko v poriadku. No po case mi zacal davat najavo, ze nie je stastny a ze by chcel aby som bola normalna a doslova sa prosil, aby som si vazila co robi a niekedy aj jeho sa pokusila urobiť stastnym. Ja som vzdy naslubovala,ale nikdy som to nesplnila. A takto sa to tahalo asi rok a trva to doteraz. Pred par mesiacmi to bolo az tak,ze si myslel,ze ho podvadzam,bol smutny,ze mi nemohol dat vsetko (pritom mi daval viac ako som si kedy priala). Ale dnes som povedala nieco,co ho velmi ranilo a uplne znicilo aj tu malu doveru,ktoru vo mna mal. Prednedavnom mi nasli na vajecniku cystu a odvtesy sme sa nemilovali. Stale bol smutny a trapil sa,ze nemozme,ale nie kvoli sebe,pretoze jemu sa to aj tak nepaci nejako extra,ale kvoli mne. No ale jeden den som nevydrzala a presvedcila ho,aby sme isli...Vtedy som suhlasila,ze ked sa nieco stane,beriem to na zodpovednost. Dnes mi znovu meskaju kramy,ale nie som tehotna isto,mne sa to stava velmi casto a posledne dva mesiace som mala pravidelne. No a teraz k tomu co som povedala. Vravel mi,ze ho to cele nebavi. Ze som ho nemala presviedcat (lebo viem,ze vzdy spravi,co chcem)...no a ja som mu na to povedala,ze ked to vedel,preco ma nezastavil. Mozno vam to pride ako uplna banalita,ale ide o to,ze som slubovala a povedala,ze vsetko bude na moju zodpovednost a nakoniec som to aj tak chcela zvalit na neho. A teraz mi vobec neveri a vraj toto si nazvdy zapamata a nikdy sa na mna nespolahne. Prosim ja viem,ze je to dlhe ale okrem neho nemam ani cloveka,s ktorym by som sa mohla porozpravat,poradte mi co robit? Alebo mi vynadajte nech viem naozaj,ze som svina,aj ked nou nechcem byt. Neviem co mam robit. Vzdy kef som pri nom,som v strese a s nim jedinym sa neviem normalne rozpravat,alebk srandovat. Vsetko je vo velkych srackach,ale on ma neopusti,sice uz niekolkokrat to navrhol,ale rozhodnutie vzdy bolo na mne,co som samozrejme nikdy nepripustila. Chcela by som aby to bolo medzi nami normalne,ale bojim sa,ze som urobila prilis vela chyb,aby sa to dalo napravit. Prosim napiste mi uprimne,co si myslite o mne. Velmi ma trápi,co som urobila,no nevratim naspat svoje slova. Uz som zufala... :( dakujem vam za precitanie a pomoc,kazdu reakciu na tento prispevok si budem vazit..
Clovek bez charakteru
inak co si este myslim, je to akoby naschval, ze partneri akym je tvoj priatel casto narazaju presne na take povahy, ako si ty - aj v neskorsom veku, aj uz dospeli, zreli ludia po niekolkych vztahoch
proste akoby si od zaciatku zneuzivala jeho dobrotu, ochotu, lasku, vyuzivala to, prepac, ale tak to posobi a asi to tak aj bolo
ci vedome alebo nevedome, to uz vies iba ty, ale v podstate ide o nevyrovnany vztah, on daval, ty si brala, ty si robila chyby ale zodpovednost si zo seba vzdy striasla a hadzala na neho -lebo nie si schopna niest zodpovednost za svoje ciny
si nezrela, a ano - vlastne mas slaby charakter, sklony k zakernym uderom
pozitivum je, ze si to zacinas jasne uvedomovat
co by ta prebralo? ja ti poviem co, keby si sa dostala do vztahu s muzom, ktory je ovela horsi ako ty a ty by si bola na mieste, kde je teraz tvoj priatel a zazivala to, co on s tebou
vtedy by si na vlastnej kozi pocitila, ake to je
je mi ho luto, to si myslim
jedine, co ta ospravedlnuje, je este tvoj nizky vek a nezrelost - ale neviem, ci to vsetko co o sebe pises, nie je dane uz typom osobnosti a tvojim skutocnym jadrom
lebo to sa nemeni
ak nie, tak zamakaj na sebe a ospravedln sa mu za vsetko, caka ta dlha cesta, velmi dlha
ospravedlň sa mu, povedz mu, že si si to uvedomila ako si sa zachovala a že budeš na tom pracovať..niečo také. len teraz sa mu nezačni hneď líškať, lebo aj to ťa omrzí :) proste skôr premýšlaj ako hovor aj keď si vytočená. neboj, časom si na to zvykneš a pôjde to samo :) držím palce :)
nevažiš si ho. a ktovie či si niekedy budeš. ale napriek tomu ti to zatial toleruje. ktovie dokedy. pokial sa chceš ku nemu zmeniť, da sa to. na tamto zabudne. ale či si schopna byt pre neho dobrou ženou. nenie že mu byť teraz podriadená a snažiť sa vo všetkom vyhovieť. ale načúvať mu, vždy si prehoď situáciu predtým než chceš niečo povedať, ako by to pôsobilo na teba. nechceš predsa o neho prísť. keďtak hovor pomalšie, všetko si rozmýšlaj čo povieš. ak si povedala že to berieš na svoju zodpovednosť, tak si za tým aj stoj, nie že ho potopíš. ozaj predstav si že ti to nejaký chlap tak povie...tak ho máš za .....neviem čo :)
Chápem to tak, že s ním podvedome nechceš byť, ale vedome si to nevieš priznať. A nečudujem sa, veď ten chlapec ťa nechá si z neho robiť obyčajnú rohožku. Takí nie sú veľmi žiadaní u žien - možno max zo začiatku vzťahu.
Nika neviem ale pises trochu chaoticky alebo nevidim presne kde problem je lebo mne to naozaj z tvojho opisu pride ako banalita. Teba trapi ze on robi pre teba vsetko a ty nic?
Podla toho ako interpretujes problem a to co si povedala..conja viem ale stale tam nevidim nic take hrozostrasne alebo si sa naozaj zle vyjadrila
