Nesmelý muž

Stojíš na jednom mieste a nevieš sa pohnúť, vlečie sa to neuveriteľne pomalým tempom - smeruje to úplne že nikam. Tak teda nebuď ako 5 ročné zakríknuté dieťa a chod už konečne za ním a niekam ho zavolaj, alebo sa už vykašli na to! Lebo toto naozaj nikam nevedie!

Akí ste všetci smelí v tejto virtualite...radosť čítať :)

trubi tak k tomu prvému kroku závisí aj od typu dievčaťa no. pri niektorom nič moc, ale pri iných aj áno. všetko závisí od viacerých vecí od nastavenia, ale aj ochoty. osobne ja som skôr taký typ chalana, že musím cítiť aj nejakú tú emóciu zo žien, lebo keď nič zo žien nevýchadza tak bohužiaľ prvý krok neurobím, aj keď vidím, že sa im páčim, lebo isté vecí by nerobili. niekedy na začiatku skoro celé zahalené a neskôr aj najčastejšie záujem vidím na dĺžke oblečenia čoraz viac sukne sa skrácujú, výstrihy sa zväčšujú, ale nezaberá :D proste nejaká tá emócia musí ísť a keď to tam nie je tak bohužiaľ.

ku dammovi len toľko skúsil si a nemusíš nič ľutovať. skúsiš to s inou, vždy je tu tá možnosť a hlavne na základe jednej osoby súdiť iných nie je správne. faktom je, že každému sa páči a mal by si sa obklopovať tými, čo podobné typy im vyhovujú. nesmelí môžu mať aj často veľmi krásne baby, kedysi pred pár rokmi sa ma jeden pýtal, že skade na také rande chodím, lebo tie slečny boli fakt pekné, s ktorými som mal rande :D

gamm: teraz som si všimla, že si to bol ty, ktorý si napísal, aby ma neodradila tá plachosť, keby sa o niečo pokúsil. aj som sa vtedy chcela k tomu vyjadriť, asi som zabudla. čo sa práce týka, pôsobí suverénne (ja s ním ale pracovne neprichádzam do styku), ale raz sme zostali v miestnosti sami dvaja zoči-voči, niečo mi podával a neviem čo mi chcel povedať, lebo 4-krát sa zakoktal (zlatéééé to bolo nesmierne:), strašne trápne sa musel cítiť a ja som mu nevedela pomôcť, čo bežne viem hravo vyriešiť tekéto situácie - skočiť do reči, niečo vtipné trepnúť a už sa rehoceme jeden na druhom.. ale z neho som paralyzovaná, len som tam stála bez slova, dívala sa na neho, zdvihla kútik - no hrôza.
našťastie mám dosť iných problémov, takže nemám čas sa na neho nejak fixovať, len teraz pred a počas sviatkov som naňho asi viac myslela, než bolo zdravé, ale ako som spomínala, žijem a snažím sa mať oči a srdce otvorené aj pre iných.
hmm? ale nepochopila som teba "páčil som sa, oslovil som, odmietla." ty si si z toho vzal akurát, že si sa strápnil? mne to vychádza, že ona sa zľakla. za seba musím priznať, že tento druh mužov, čo sa nehrá na alfasamcov a mačov ma nesmierne priťahuje a strašne to je zlaté, keď sa už o niečo aj pokúsia, aj keď tak neohrabane a keď má tá baba ozaj záujem, a je "nad vecou" (čo ja teraz napríklad nie som vôbec), tak to musí zafungovať super. pokiaľ záujem nemá a ešte ja neviem - pohŕdavo prevráti oči, tak s takou snáď ani ty nechceš mať nič spoločné ani ako s človekom, lebo to už nie je o záujme / nezáujme, ale o slušnosti a empatii voči tomu druhému či sa už jedná o muža, či o ženu.

trubela skorosenior ma sice pravdu ale jedno ti uniklo tak to zopakujem. mala by si mat od toho vacsi odstup. ber to skor ako hru, nefixuj sa tak na neho, maj oci aj pre inych muzov v zalohe a nepredlzuj to zbytocne lebo to vsetko ta paralyzuje a potom neurobis nic, ani mu nenapises ten mail lebo aj po maily bude stale hrozit ta osobna konfrontacia. jednoducho skus sa viac otvorit a nevyhybaj sa potencionalnemu odmietnutiu.

a mas tu vyhodu ze si zena a u zien sa hanblivost toleruje viac. u muzov horsie poznam to na sebe, pacil som sa, oslovil som, triasol som sa, odmietla ma, bodka. zeny su v tomto na muzov prisnejsie. nechcem pausalizovat ale zenam castejsie vadi ak sa muz trasie alebo zakokce. naopak u zeny to mozno niektorym muzom pride pritazlive alebo proste mile lebo ta zena je roztrasena z nich a ked su normalni tak maju tendenciu ju laskavo upokojovat.

vďaka všetkým za názory aj mladším aj skoroseniorom:) k tým mladším: lásky v tomto veku mali naozaj svoje čaro neopakovateľné, tiež som dlho bola presvedčená, že tieto vzťahy sú najpevnejšie, nič ich nezlomí, lebo títo ľudia spolu dospievali, formovali sa.. ale človek sa mení, život ho zmení a aj z takejto krásnej lásky sa nakoniec môžu stať dvaja cudzí ľudia.
skorosenior: veľmi príjemné a poučné čítanie, a presné trefné rady. nie nadarmo stále hovorím, že si so staršími lepšie rozumiem (a balia ma zajkovia samozrejme:) aj ten príbeh po rokoch mi pripomenul ten môj z rannej mladosti: on sa mi strašne páčil a on sa to od niekoho aj dozvedel, vedela som, že to vie a - žiadna reakcia! .. tak som sa hanbila, vyhýbala sa miestam, kde by som ho mohla stretnúť, poplakala si a... život šiel ďalej. po rokoch značne podgurážený na jednej akcii si odchytil spoločnú kamarátku a vypytoval sa na mňa, tak mu vynadala či sa teraz zobudil?! a on, že si vtedy myslel, že si z neho niekto robí srandu a uťahuje si, že po ňom v živote žiadna baba nešla, že to nechápal, prečo práve ja... :D s odstupom rokov a triezvym rozumom dnes vidím, že to tak malo byť.
aj teraz viem, že by som mala spraviť prvý krok ja, že On to neurobí, že nie je ten typ, ale bojím sa, že ho vyplaším alebo, že je tam ozaj už niekto iný alebo, že by nemal záujem, alebo... by ho mal.
nehám to na osud a pár mesiacov sa ozvem;)

U mňa nesmelosť skončila tak že som preklínal to že som bol nesmelý

Bolo to keď som mal 14 rokov jedna naozaj kočka o rok staršia, ona sama po mne išla.
A nebolo to hneď na prvý pohľad ale postupne ako sme aj s ďalšími kamoši chodili hrávať futbal, behávať.
svetlá tvár nezvyčajne upravené tmavé vlasy strednej dĺžky, jej záujmy vo futbale boli naozaj obdivuhodné

To bolo ešte na základke , také dievča ste ešte nevideli. vlasy tmavé perfektné úplne iné ako vtedy mali takmer všetky dievčatá, mala taký stredný strih, svetlá pleť, smiech bol naozaj originálny.
Bola o rok staršia vždy prišla do našej triedy a začala sa baviť so spolužiačkou a spolužiakom. Potom do diskusie zobrali aj mňa.

A tak sme sa bavili, prišlo na futbalovú (ktorú mala evidentne veľmi rada), preberali sme všeličo možné (všetci štyria) už vtedy mi bolo zrejme že radšej a väčšinou komunikuje so mnou. Aj keď ja som ju zo začiatku moc nevnímal
Tak to pokračovalo asi 2-3dni potom sme sa dohodli že po škole by sme všetci 4 išli zabehať von, a pozvali by ešte nejaké decká.
A tak sa stalo.
Bežali sme, rozprávali sa, proste znáte to. Potom sme sadli všetci na schody, a bavili sa o niečom zaujímavom, ale už si nevzpomeniem, predsa len je to dávno
Po asi 2 dňoch znova prišla do triedy, a vtedy to bolo úplne jasné pohľad mala väčšinou len na mne, bola veľmi komunikatívna.

Niekedy som už vôbec nemal čo povedať a vždy prišla s novou témou, a keď som nereagoval Vždy povedala: "A čo na to hovoríš ty? Alebo nahodila takú tému v ktorej som bol ako doma A usmiala sa na mňa. Bola vážne krásna ešte aj dnes keď si na ňu vzpomeniem. Vždy sedela oproti mne, ale potom, prišla s spýtala sa spolužiaka ktorý sedel vedľa mňa či si môže sadnúť na jeho miesto vedľa mňa.
Nakoniec to dopadlo nasledovne: Už to ďalej nešlo skrývať buď ona mne povie že ku mne niečo cíti, alebo to poviem ja jej. Pričom ten prvý podnet prišiel od nej. Bolo to už cítiť tie pohľady a neustále v mojej blízkosti to prezrádzali.

Začal som sa jej vyhýbať. Nemohla ma nikde zastihnúť, cez prestávky som v triede nebol. Nakoniec mi dala list keď ma náhodou stretla (videla že som sa s ňou nechcel rozprávať tak mi ho na silu dala do ruky). Z listu si pamätám len toľkoto: "Ahoj Michal dúfam že to budeš vedieť po mne prečítať prečítať Haha, prečo sa mi vyhýbaš, spravila som niečo? Myslím si že sme spolu dobre vychádzali tak prečo sa mi teraz vyhýbaš?" Ďalej si nepamätám. Nakoniec poslala spolužiačku aby sa ma na to priamo opýtala.

Bože ja som bola taký idiot že som ju nechcel teraz si trepem hlavu o stenu, pritom bola pekná aj sa mi páčila,
veľa chalanov po nej išlo.
Potom som ju po 2 rokoch stretol v železničnom podchode, keď už ona chodila druhým rokom na strednú a ja prvým, a potom ako vystupovala z vlaku. Môžem povedať len toľko že som si chcel znovu hlavu roztrepať o stenu keď som ju uvidel. Bola úžasná.

Zistil som jedno tieto lásky v mladosti sú/by mohli byť asi najlepšie v živote.

Naozaj teraz keď na to spomínam mohli to byť úžasné prežité chvíle, chcela tráviť čas so mnou čomu nasvedčovalo aj častejšie návštevy do našej triedy, a pohľady na mňa.
Čo bolo pekné že väčšiu náklonnosť začala prejavovať až po tom čo sme boli niekoľko krát zabehať a zašportovať spolu s ďalšími kamarátmi a boli tam určite aj krajší chalani odo mňa ale niečo ju asi zaujímalo na mojom charaktere, to ako rozprávam atď, mohla to byť láska postavená na spoločných hodnotách.

Chlapi nebojte sa zabojovať, môže to byť vaše najšťastnejšie obdobie života, a ak nezabojujete, raz si možno budete vyčítať "prečo som len nenabral odvahu".

Áno to sme my takí chlapi no nesmelý :D Niekedy ani rady druhých nepočúvame, párkrat aj rodičia sa zaplietli, veď už ju pozvi a nebuď jak puk :D Pukom som však ostal...

U mňa nie je problémom strach z odmietnutia, lebo taký pocit nepoznám. Tiež nepovedal by som, že ani v sebavedomí je problém. Ulovil som dievča napr. už aj v preplnenej električke, o čom povedal jeden kamarát, že fakt husté on by na to nemal ani náhodou.

Veľakrát som pozval aj slečny sám od seba. Žiadna ma neodmietla, možno bolo to aj tým že som to jasne videl na nich a naopak na slečnách, na ktorých to nebolo vidieť tak bohužiaľ veľké šance nemali vždy pohoreli. Nejaká aj reč tela musí byť.

Aj to je pri mužoch ťažké, že náznaky na nich určite neplatia a to pri akomkoľvek mužovi. Treba jednať razantne a dominantne a niekedy postačí len reč tela, ako to bolo v tej električke. Bolo to pomerne určite aj vtipné, koniec koncov slečna hrala tú hru so mnou, ktorej to patrilo 10 metrov odo mňa, sa rehotala tam ako kôň z toho, ale vedel som že mám vyhrané :D Rozrehotaná slečna, dobrá slečna a potom ide to ľahko :)

Trubela, ešte raz ti píše niekto možno taký istý ako ten "tvoj". Existuje skupina chlapov ktorí majú problém osloviť jednu jedinú ženu, tú ktorú by najviac chceli (s ostatnými problém nebýva) hlavne ak:
a/ majú za sebou vzťah v ktorom boli "odvrhnutí a oklamaní"
b/ ak si nie sú 100% istí či na druhej strane je záujem.
Na druhej strane určite žiaden chlap ktorý je zároveň človekom ťa nebude ani vysmievať, roznášať ani Ťa kvôli tomu ak ho oslovíš prvá neodmietne. Čiže mu napíš, priamo mu niečo povedz alebo ho zvádzaj ale vyzeráš že s tým posledným máš voči nemu problém takže zostávajú Ti tie 2 prvé možnosti.

Na povzbudenie ešte Ti poviem že tieto city bývajú skoro vždy do veľkej miery vzájomné, príroda to tak zariadila. Ak on nikoho nemá tak sa neboj, nebezpečenstvo je že je niekto iný po kom túži.

Ešte ti zopakujem jeden rozhovor zo stretnutia spolužiakov asi po 100 rokoch :)
"Strašne som ťa miloval ale bola si vždy taká nedostupná, nikdy si sa na mňa ani neusmiala"
"Čo to hovoríš, aj od oltára by som pribehla za tebou keby si niekedy bol čo i len pozrel mojím smerom"

Rozmýšľaj či aj ty chceš raz absolvovať podobný rozhovor.

no áno, viem, že možno s takým jemným humorom by to s nim šlo, ale nevychádza to ako by som si predstavovala.
aj sa snažím nefixovať naňho nejak extra, dokonca koncom leta som niekoho stretla a po dlllhom čase to bolo niečo viac, tak som myslela - teraz mám plnú hlavu niekoho iného, keď znova príde On bude to ok.. bolo to o tom istom - triaška, tep tristo na milión...
možno nejaká firemná akcia, obaja jemne pripití, možno by nám to pomohlo, ale nebola príležitosť a neviem či ešte niekedy bude.. o necelý rok z firmy odchádzam a už sa asi nikdy nestretneme ... verím na osud:)
pointa založenia mojej témy bola či ste chlapi naozaj niektorí až tak nesmelí že ten prvý krok nespravíte ani za svet vy:)