Zistila som, ze si
viem predstavit vztah len s niekym, kto by bol odomna starsi...cim viac, tym lepsie. Ako som k tomu dospela nebudem hovorit, bol to dost dlhy proces, vela faktorov a vobec, nie je to podstatne.
Potrebujem pri sebe "dospeleho" a emocionalne vyzreteho cloveka podobne ako ked niekto potrebuje bohateho, charizmatickeho, rozumneho a vsetky ine mozne vlastnosti.
Mam tu vyhodu, ze v buducnosti neplanujem deti. Zivot teda mozem pokazit iba sebe, pripadne buducemu partnerovi, co by som nerada ale aj tak...
Som si vedoma ze u vacsiny ludi budem povazovana za blazna a najde sa 100 dovodov, preco tak nerobit. Vime ze je velka sanca na neuspech napriek tomu ked zhodnotite pre a proti co sa vam zda ako vacsie stastie? Takyto vztah alebo radsej ziadny? Dakujem za odpovede
Co je vacsie stastie?
No vsak chod si za tym co ta urobi stastnou, je to len tvoja vec. Urobis stastneho aj nejakeho starsieho muza.
kto takto planuje vacsinou skonci v presny opak.S mladym a s deckom..