Neviem, co robit. Som v krize. Z hypomanie som sa presmykla do poriadnej depresie a laka ma predavkovat sa ako liekmi, tak inzulinom, ktory mame doma (mama je diabeticka). Uz som sa porezala - nepomohlo; vzala liek na upokojenie - nepomohlo. Nic nepomaha, len ta sladka myslienka na ukoncenie tohto trapenia, zaroven vsak viem, ze je to hrozne sebecke. To proste viem. Tak ako z tejto mizerie von?
Chcem sa predavkovat
Aj ja sa chcem predavkovat. Ale nemam cim. Bella nevies o com hovoris. Ked Boh tuzil po tom, aby som takto trpel a nemohol normalne zit, tak takeho Boha si nechaj. Sebecki sa mi zdaju vsetci ludia naokolo. Nevedia si to peklo predstavit. Keby som bol zviera, tak uz som zjedeny. Life sux.
larissa, určite veľmi trpíš, ale nerieš to samovraždou. Prijmi svoju chorobu. Vieš, aké má fázy, tak jednoducho akceptuj svoje pocity, ktoré máš, keď si v tej ktorej fáze. Určite je to veľmi ťažké. Ty však v tých ťažkých fázach vieš, že raz skončia a príde lepšia fáza.
Pokiaľ žiješ, vždy máš nádej na vyliečenie. Dôležité je vedieť, čo tvoju chorobu vyvolalo, to je kľúč k vyliečeniu. Možno ešte v Tvojom prípade nebola odstránená príčina choroby a snaha potlačiť následky je preto neúspešná. Pokračuj v liečbe a nevzdávaj sa. Ak si v stave depresie a máš samovražedné myšlienky, hovor si, že to patrí k depresii, ale neurob nič, čo Ti tie myšlienky našepkávajú. Časom to prejde a opäť budeš mať chuť žiť.
Určite máš svoju vlastnú predstavu o živote, takto si si svoj život nepredstavovala. Ale ak budeš odmietať svoj život, budeš si to robiť ešte ťažším, ako to máš. Prijmi to, ale vedz, že Ty si viac ako choroba. Zlé fázy vydrž a tie dobré využívaj na to, aby si rozvíjala to krásne a výnimočné, čo je v Tebe. Lebo si krásna a výnimočná a si tu, lebo Boh po Tebe túžil a poznal Ťa, ešte pred tým, ako si sa narodila, a chcel Ťa tu. Vie o každej jednej tvojej kríze, lebo ju prežíva s Tebou a nikdy Ťa neopustí.
Skor som myslela na to, ako si poradit svojpomocne, bez sanitiek a nemocnic, ale len sa to zhorsuje, skusim vydrzat do zajtra a potom si ju pripadne zavolat, ved dovtdy to snad vydrzim.... Dufam :(
emalea, mam 23 a ano, zijem s rodicmi, ti by mi pripadne teda mohli zavolat rychlu, len, ako vravim, uvazujrm nad tym, ako sa z toho dostat aj bez nej, a ci sa to vobec da...
Ja si myslím, že tú mániu máš svojim spôsobom ďalej.
Mánia je super stav mysle :-)
Ja ti poradim,tu sladku myšlienku zmeň na myšlienku ako pomožeš svojej mamke znižiť hladinu cukru v krvi,aby sa jej nepoškodili cievy,srdce atď.a aby ešte dlho žila.Začni tak,že si preštuduješ diabeticku dietu a budeš jej vyvarať.Sebeckosť nebude na mieste.
Larissa...koľko máš rokov? bývaš v spoločnej domácnosti s rodičmi?? súhlasím s annemary, daj si niekým zavolať sanitku...to bude asi najlepšie riešenie, potrebuješ sa liečiť!!
držím palce...
Jooj vsetci len dristaju.
Ja som tiez zobrala liek a nepomohlo aj porezala a nepomohlo a teraz pijem a uvidim prezijem do rana?
Ukoncenie trapenia neni sebecke, ti vsetci su sebci co ta upokojuju a hraju sa akoze na priatelov.
Ja som ich volala nech pridu ze nechcem byt sama a vsetci ma odfajcili, aspon viem ze som im ukradnuta.
Pocuj mne psychologicka poradila ak ti je zle zavolaj si sanitku musia ta ochranit, ja na to nemam odvahu sama sebe volat, tak nech ti niekto zavola ak tiez nemas odvahu sama.
Len mnbe nema ani kto kedze kaslu na mna a len sa pretvaruju.
Vela sil a ty este bojuj prejde to neboj.
proste to vydrz a pockaj si na maniu. vies ze vzdy pride. zamestnaj si mysel cimkolvek inym, co ta odvedie od myslienok na samovrazdu. napriklad si vyhadz skrinu a uprac ju a podobne, alebo chod medzi ludi s dobrou naladou