Nič ma nebaví

a hlavne to nevzdávaj kým si nevyskúšala všetky možnosti ako svoju situáciu zmeniť...

prezivajuca..napíš mi na mail jajaa2@centrum.sk. tam pokecáme viac...

ach, čo vám poviem, dnes totálne myšlienky na zabitie sa...a aj to nemôžem, tak zase len plač, každý deň plačem a bolí ma z toho hlava, ja už neviem čo robiť, neviem :(((

a ja nemam ani priatela takze už ako na p... mi može byt to ostatne mam všetko co spomínaš

a to odkedy môžu v posteli spávať len psíci, ktorí majú okrem srsti vlasy? :D ja tiež nie som šťastná, tiež je to len o prežívaní a myslím si, že to tak aj ostane...

Ak môžem skúsiť poradiť venuj sa viacej rôznym aktivitám. Napríklad na bicykli sa beš povoziť alebo si pozri le Tour de France v telke. Pre mňa je to skvelá oddychovka. Možno máš problémy s nízkym tlakom vtedy bývajú ľudia mrzutí. A podľa mňa najlepšie riešenie by bolo keby si zadovážiš psíka. Je to to najlepšie čo môže byť. Napríklad takého, ktorý má miesto srsti vlasy a môže s tebou spávať v posteli :3 On ti bude prejavovať lásku stále. Môžeš sa s ním hrávať, venčiť ho treba a vtedy prídeš aj na iné myšlienky.

redka HAK neberiem...brala som pred niekoľkými rokmi, ale už nie...no a tento stav, ono to šlo postupne a len sa to stále zhoršovalo...no ja sama ani neviem odkedy to je, ale je to veľmi dlho..to nebol len taký sek zo dňa na deň, neviem no...

a od kedy sa takto citis? pises ze roky... co bolo pred tymi rokmi? mozno odveci poznnmka ale hormony mas v poriadku? taka precitlivelost, placlivost... neberies hak? mozno pre niekoho odveci podnet, ale viem co narobila hak v mojich pocitoch... vylucene?

das ďakujem za peknú odpoveď..všetko je to tak ľahko povedané, len keby viem tak aj myslenie prepnúť..o čo sa snažím a vždy to aj tak na koniec skončí plačom, pretože sa ma už dotkne hocijaká maličkosť, pritom viem, že by som mala byť šťastná za všetko, čo mám..

no čo sa týka tých priateľov, nikdy som nikoho nepoučovala ani nič podobné, myslím, že ľudia mali skôr problém s tým, že som hovorila veľmi priamo a na rovinu...ale je tam aj chyba z mojej strany, lebo aj keď ma niekto niekam zavolal, tak som sa vždy vyhýbala, pretože to boli takí ľudia čo ubíjali mňa alebo som nevedela ani o čom s nimi debatovať a potom som mala ešte horšiu náladu...tí ľudia sa možno na mňa vykašlali, ale ja som rada, pretože prečo mám chodiť s niekym nasilu a nasilu sa aj smiať??? ale možno je tá chyba vo mne vo vnútri, možno ak tú by som zmenila, možno by som aj viac ľudí zniesla, no to už je pase..lebo ja sama sa neodhodlám ich zavolať a keby aj, na koniec by som sa nejak znovu vyhovorila..chodím ozaj len s tou jednou kamarátkou, no sem ešte dvaja známy, ktorí sú tiež fajn, len tí tu nie sú stále, takže smola...

čo sa týka dovolenky, sama by som určite nešla, jednoducho to by som sa neprinútila..a mám partnera, ten je ochotný ísť, ale zase chyba vo mne, striedajú sa vo mne pocity, raz chcem raz nie...a ja neviem prečo..možno kvôli tomu, že aj keď sme len tu na pár hodín, tak si spolu ani nemáme čo povedať a ak áno, tak sa pohádame, nie klasická hádka, ale tichá domácnosť, takže potom zase sa to len vo mne kopí...a potom zase len plač, začnem premýšľať nad všetkým a hotovo..preto mňa už ani tá dovolenka neláka a pritom čo iní by za to dali...

ja by som sa vedela tešiť aj z maličkostí, aj z toho melónu, ale neviem prečo, každý deň mi stačí málo, niekto nahnevaný, buď partner alebo rodina...ak nemajú náladu a mňa to veľmi ovplyvní, môžem si povedať, že to odignorujem, ale vnútro hovorí inak...a proste ma potom nič nebaví...a potom som aj tak väčšinu času sama...neviem ani ako by som to lepšie opísala, je toho veľmi veľa na vysvetlovanie, ale asi by som sa sama do toho zamotala...

v skratke by som to povedala asi tak, v minulosti som mala nádej na všetko, tešila som sa s hocičoho, no potom ja neviem, také blbé obdobie a veľmi dlhé, vždy ako zákon schválnosti, na čo som sa tešila, nič nevyšlo, jeden, dvakrát, trikrat dá sa to ešte prežiť, ale ak sa to neustále opakuje, tak to vo mne opadlo a preto sa neteším na nič, aby som už nebola sklamaná...no preto som teraz ako som, žijem len v rovine bez šťastia, jednoducho prežívam a neviem to myslenie prepnúť naspäť...aj keď by som to chcela opäť risknúť, znovu sa skúsiť tešiť, no nejde to...

ak nemas kamaratov kamaratky mozno bude chyba v Tebe - nestazuj sa, neskac kazdemu do hovoru, nepoucuj, nemrac sa nonstop -
ak som trafila skus to zmenit - zacni sa usmievat na kazdeho /aj na toho koho nemas v laske - odzbrojis ho/, ked s niekym rozpravas daj si zamok na usta a trpezlivo ho vypocuj a nikdy nepoucuj /skus to otocit - ja keby som bola v tej situacii asi mozno by som urobila asi toto a tak podobne/ a ludia Ta zacnu skor pocuvat, nikdy sa netvar ze si najmudrejsia /aj ked mozno si/, skus chodit castejsie /ano aj sama/ do kina, do divadla a nakoniec aj na dovolenky sa da - napriek tomu ze mam mnozstvo kamaratok a dlhorocnych, vzhladom k tomu ze su vydate alebo maju partnerov a ja som singl uz cele roky /od 35/ a je problem vytiahnut niekoho na dovolenku a na kulturu /milujem koncerty a divadlo/ a tak chodim skoro vsade sama a nerobi mi to problem - nestazujem sa - a aj na dovolenky chodim sama platim si jednotku a nikto nechce ist so mnou lebo chodim zasadne autobusom k moru do Grecka cca 20 h. A ti co to nezazili nevedia ake je to fajn uz pocas cesty sa so vsetkymi spoznat, porozpravat a zabavit - ale to musi byt clovek prijemny mily usmievavy a pocuvat a pocuvat
Napriklad mam z dovolenky kamaratku /je vydata s detmi, mladsia odo mna o 15 rokov - ja mam 62 r./ a napriek tomu rada ide raz za cas so mnou na nejaky koncert a dokonca mozno pojdeme spolu na dovolenku /jej muz zasadne nechodi k moru ale zenu pusti/
Takze o tom to je cele

Svoj zial nedaj svetu znat, iba Ta vysmeje, ked sa nan usmejes aj on sa usmeje
A kazdy den ma v sebe kusok stastia
- tak ako napisali v prispevkoch aj kupa sladkeho melonu je stastie
- hladaj v kazdom dni nieco /nakoniec aj to je stastie ze si nevytknes nohu/ a ked si nezamestnana aj negativna odpoved na ziadost o pracu je stastie /niekedy sa im ani neraci odpovedat/, aj ked je slnko si treba povedat aky krasny den, a ked prsi - zas je to stastie lebo poda je sucha a vlahu potrebuje aby bola dobra uroda, aj ze tecie tepla voda je stastie /niektori nemaju ani studenu/, aj dobra rodina je stastie

takze usmev usmev usmev a zivot sa zacne usmievat aj na Teba

- mozno raz napises nejaku reakciu, ale dufam ze pozitivnu
Vela stastia