Ahojte
Napriek tomu, že študujem a v škole sa mi darí, taktiež už mám aj zabezpečenú prácu po škole môj život je prázdny.
Vždy som si predstavoval svoju budúcnosť bo boku ženy s ktorou by som prežil život. Namiesto toho som úplne sám bez náznaku zmeny. Neviem čo to je objatie, čo je to bozk, držanie sa za ruky....
Príčin prečo je tomu tak je viacero. Prvou bude asi to, že už od strednej školy sa pohybujem v kolektíve, kde sa ženy/dievčatá nenachádzajú. Druhou príčinou zrejme to, že nie som veľmi spoločenský typ, skôr veľmi ťažký introvert. Treťou, že veľmi nad všetkým premýšľam a do ničoho sa nevrhnem spontánne. A poslednou príčinou, no bohužiaľ krásavec nie som.
Takže každý deň sa zobúdzam s vedomým, že som sám a tento stav sa nezmení a tak len prežívam a nemám silu túto mizériu (život) ukončiť.
Nežiadam nikoho o pomoc, len som potreboval dať svoje pocit von.
