Zdravim. Mam 21 rokov. V nasledujucich riadkoch sa pokusim opisat viacero mojich sucasnych, nielen psychickych problemov, ktore urcitym sposobom so sebou suvisia a medzi ktore patri - zivot bez ciela/zmyslu/motivacie, nezamestnanost, psychicke problemy ako napr. neschopnost sa sustredit/koncentrovat/ucit sa/zapamatavat si - problemy s pamatou, problemy v komunikacii, urcita forma strachu zo spolocenskeho kontaktu, nadvaha a obcasne depresie z tychto problemov a z tejto zivotnej situacie.
Kde by som zacal. Zacnem asi tym, ze doslova neviem co dalej. Neviem sa posunut v zivote dalej. Uz od ukoncenia strednej skoly som nevedel co vlastne v zivote chcem a doteraz to neviem. A to mi robi problemy sa na nieco zamerat a motivovat sa. Nikdy som nemal nejake velke sny, ze by som chcel byt tym alebo hentym a postupom casu som zistil, ze nemam ani zaujem o nejake velke peniaze, alebo ako to nazvat. Jednoducho citim, ze to k stastnemu zivotu nepotrebujem. To co potrebujem, je najst nieco preco by malo zmysel tento zivot dalej zit, naplnat ho tym kazdy den, byt stastny kvoli tomu. A to neviem cely ten cas najst.
Za ten cas co som doma(2roky+) som bol iba v jednom zamestnani, ale to stalo za nic a nevydrzal som tam dlhsie ako mesiac. Nasledne som si hladal ponuky zamestnania kazdy mesiac min. kvoli uradu prace, ale nie kvoli tomu, ze by sa mi niekde chcelo pracovat. Je asi iba jeden odbor, ktory ma ako tak zaujima a aspon kusok by ma bavilo robit v tom obore, avsak to nie je ale praca/cinnost, ktoru by som chcel robit do konca zivota. Tiez na kazdu pracovnu poziciu s tymto odborom, na ktoru som reagoval, ma nezobrali. Pravdepodobne kvoli tomu, ze mam nulove skusenosti a prax, ktoru si nemam ako ziskat. A tak dalej iba reagujem na ponuky, v ktorych aspon min. splnam poziadavky, no aj tak bezuspesne. A takto to pokracuje mesiace, roky.
Rozmyslal som aj nad VS. Pozeral som ake su v ponuke, ale nenasiel som si ani jednu, ktora by ma svojou naplnou studia a studijnymi predmetmi zaujala. Som totiz toho nazoru, ze clovek by si mal vybrat VS nie na zaklade toho, ze aby aspon z niecoho ten titul mal, ale na zaklade toho, ze ci sa o dane studium bude zaujimat a ci ho bude bavit. Pretoze studovat nasilu to co cloveka maximalne nebavi a je z toho az znechuteny je obycajna hlupost a clovek tak ide proti sebe. Min. ja to tak vnimam a nemusite suhlasit s mojim nazorom, avsak vec sa ma tak, ze ak ma nieco nebavi a som z toho hoci aj minimalne znechuteny, tak co najskor od toho upustam a idem dalej.
Ale ciastocne to ma nastastie aj svetlu stranku a to taku, ze som sa za ten cas, co som doma, dozvedel a naucil plno zaujimavych veci, ktore mi otvorili oci a rozsirili vedomie o zivote a mnoho dalsich veciach s nim spojenych. Napriek tomu mi tieto veci nepomohli "sa najst" alebo zistit co vlastne v zivote chcem robit.
Takze tu som, uz vyse 2 roky bezvysledne tapam, posielam zivotopisy(bezuspesne), rozmyslam a hladam nieco co by ma nadchlo, ale ako cas plynie, zistujem ze to je coraz horsie. Od strednej ako vsetci kamarati a spoluziaci isli bud niekam na VS alebo pracovat, uz udrzujem kontakt iba s tymi najblizsimi z mojho okolia a aj to len raz za cas. Takze som prakticky zostal sam. Cele dni doma, za PC, sam so svojimi myslienkami.
Do toho sa pridal aj problem s priberanim na vahe. Uz vlastne od malicka som bol ten typ co bol vzdy "baculaty" a zostalo mi to doteraz. A tym ze nemam ziaden pohyb, sa to len zhorsuje. Dokonca mi bol zisteny mierny problem so stitnou, ktora toto len zhorsuje. Kvoli tomu ze som doma, som samozrejme zacal dlhsie spat a skoncilo to az tak zle ze mam uplne posunuty rezim, chodim spat o stvrtej/piatej rano a vstavam niekedy poobede okolo druhej, no raz som dokonca vstal o 16:20. Zacal som kvoli tomu aj nepravidelne a menej jest - niekedy to boli iba 2 jedla za den a aj ked som malo jedol tak som nadalej priberal a doteraz priberam. Zaroven mam pocit ze nasledkom tej nedostatocnej stravy a vyvazenosti tej stravy mi organizmus prestava fungovat tak ako ma a najma mozog. Viackrat sa pocas dna ocitam v stavoch kedy sa nedokazem uplne na nic sustredit, koncetrovat sa na nieco, nie to este sa motivovat nieco zmysluplne robit.
Uz dlhsi cas mam problemy s pamatou, niekedy mam uplne vypadky, ze si nepamatam co mi kto pred chvilou povedal, alebo co som ja povedal/vykonal. Jednoducho prezivam vacsinu dna skoro az nevedomo. A pocas dna moj mozog natolko vypina ze sa iba z nicoho nic zahladim do blba a jednoducho som a na nic nemyslim(derealizacia/depersonalizacia?). Taktiez s tymto vsetkym mam samozrejme aj poruchu sa normalne vyjadrovat, no nie vzdy. Ale vacsinou ked sa snazim povedat zopar zmysluplnych viet, hladam slova aj par desiatok sekund na to co som to chcel vlastne povedat. Ked mi niekto nieco hovori, a nie je to podstatne a aj keby je, tak mam chvile kedy to jednoducho moj mozog nepobera a nevnimam vacsinu toho co mi ten clovek rozprava.
Medzi moje dalsie hlavne problemy patri socialny kontakt - ked mam niekam ist, z domu, nieco vybavit, ist do obchodu, s rodinou niekam, alebo vobec hoci kam aj s kamaratmi na obycajne pivo si sadnut, ked mi zavolaju neviem co im mam povedat, vaham, pocitujem pri tom uzkost, neistotu, asi aj mierny strach, citim sa nesvoj ked mam vyjst z domu, medzi ludi. A tak jedine co vzdy hovorim najma kamaratom je to, ze sa mi nechce, co vobec nie je pravda, pretoze s tym ci sa mi chce alebo nie nemam ziaden problem, ale prave s tym co tu opisujem a tak vsetkym akurat klamem, ked im tvrdim ze sa mi nechce. Tiez ak mi ktokolvek vola na telefon, alebo niekto zvoni pri dverach, tak mam problem uz len ten telefon zodvihnut a dvere otvorit. Niekedy sa dokazem prekonat a celkovo to nastastie nie je az vo forme nejakeho panickeho strachu, alebo na podobnej urovni. Len jednoducho nejsom zvyknuty byt kazdy den medzi ludmi, byt s nimi v kontakte, reagovat, komunikovat s nimi a tak sa citim tak ako som to popisoval vyssie.
V nasledku tohto vsetkeho - zivot bez ciela/motivacie/nadsenia pre nejaku vec(cinnost), dlhodoba nezamestnanost, nadvaha a celkovy zhorsujuci sa zdravotny stav(nielen fyzicky), problem so spolocenskym kontaktom/nulova motivacia byt viac spolocensky - mam z casu na cas aj depresie, na silvestra min. rok som sa psychicky zrutil a aspon ciastocne dostal zo seba natlak emocii. Avsak postupom casu sa to nijak nezlepsilo, stale som tam kde som bol pred rokom/dvoma. Celkovo sa dost casto nad tym zamyslam a hladam nejake vychodisko a uz vazne neviem co dalej, preto je to aj jeden z dovodov preco to vsetko pisem sem. V jedinom v com vidim ako taky prinos a co ma dokaze udrzat pri ako tak zdravom rozume su urcite potravinove doplnky, ktore jednak sice ciastocne pomahaju, ale za to aj nieco stoja a kedze som nezamestnany nemam tolko financii aby som dokazal doplnit deficit, ktory som ziskal vplyvom nedostatku vyvazenej stravy a narusenej psychiky. Rozmyslal som uz aj nad psychiatrom a urcitymi liekmi, ktore by mi aspon na chvilu mohli pomoct pokial sa nejak nepohnem z miesta, dalej by som to hadam uz zvladol aj bez nich. No teraz sa obraciam tu na vas, na vase rady a nazory. Za akykolvek nazor, radu budem vdacny. Tiez budem vdacny ak si to niekto precita a dostane sa az sem. Zatial napriek tomu vsetkemu sa snazim zostat pozitivny, pozitivne brat moju situaciu aj ked realita zostava taka aka je a niekedy ma dokaze polozit na kolena.
