Ahoj,
uvedomil som si, ze som pravdepodobne zavisly na chodeni spat neskoro. Tak medzi 2-4 rano, niekedy az 6. Moj sucasny zivot (ciastocny uvazok ako programator/praca z domu) a skola, kde si zapisujem len veci, ktore nezacinaju medzi 8-11 mi tuto zivotospravu dovoluju.
Vzdy, ked idem spat skor (o polnoci, o 11vecer) sa citim hrozne zle, akoby mi niekto ukradol cas, resp. akoby som on prisiel. Pritom spim tak ci tak 8 hodin, teda cas magicky nevznika.
Je to len tym, ze medzi 23.00-03.00 je vsetko 'carovne', hlavne v lete: skvely vzduch, ludia spia a clovek ma moznost 110% koncentracie, tma akoby vsetko utlmovala a ja mozem robit co chcem.
Kebyze to je zdrave, tak by som bez vahania vymenil 07.00-10.00 rano za polnoc-3.00. Myslim si vsak, ze ma tato zivotosprava pomaly nici, v dni, ked sa prinutim spat skor sa citim lepsie, ale ked je znova cas ist spat, neviem si odopriet tych par hodin 'navyse'.
Ma niekto podobny problem? Hrozne rad by som s tym skoncoval...
