Toto su reaktivne stavy a chce to citlivy pristup. Mozes mu hovorit,ze je zdravy ako repa, co najskor aj je, ale to k nicomu nepovedie, iba sa este viac uisti vo svojej predstave, ze je chory. Je to forma jeho reakcie na umrtie matky. Nereaguj moc na jeho ponosy a velmi mu neodporuj, len ho vypocuj, ale moc nehovor a nepresviedcaj ho, ze mu nic nie je, nehovor mu ani to ze vsetko bude dobre. Chod s nim k lekarovi na vysetrenie, mozno si da spravit aj vysetrenie zaludka, kde s velkou pravdepodobnostou nic nebude no a opatrne mu potom skus navrhnut, ci by nechcel navstivit psychologa. Mozno zareaguje podrazdene a povie, ze nie je chory na hlavu. Ty mu len povies, ze nie psychiatra, ale psychologa, ktory pomoha ludom co zazili nieco zle. Ak odmietne, daj tomu cas, mozno si to po case predsa len pripusti a sam za tym psychologom pojde. To by bol ten spravny krok, ktory ho posunie k lepsiemu. Nelutuj ho, neodporuj mu, vypocuj ho a skusaj najst cestu ako zmenit temu, ako ho odputat od jeho ulpievavych myslienok