Trpím mentálnou bulímiou a anorexiou. Poviem vám, že nič horšie som nezažila. Tie neustále výčitky, riešenie váhy.. Bojím sa pozrieť do zrkadla a na váhu, lebo vždy pri tom plačem. Navštevujem psychiatria, no zdá sa mi, že mi to len škodí. Snažila som sa sama s tým prestať. A išlo mi to naozaj krásne. Výčitky sa strácali, jesť som začala čoraz viac a viac, vracať som vracala možno raz za dva týždeň a to hlavne po zjedení "zakázaného ovocia." No bohužial, prišla maturita - obdobie stresov a ja som sa dostala na začiatok, tam kde som bola. Je to strašný pocit. Cítim sa, ako keby som bola pripútaná reťazmi. Uvedomujem si všetko čo sa deje, to že tým trpia moji rodičia, trpia moji milovaní, snažia sa mi pomôcť, ale keďže som pripútaná, nemôžem nič spraviť. Chcem byť zdravá, ani si neviete predstaviť ako ako. Ale pribratie momentálne neprichádza do úvahy. ja viem, je to príznak choroby, ale dosť som sa natrápila nad tým, kým som chudla a bolo by mi to ťažko vidieť, ako to naberám späť. Sama neviem čo chcem. Chcem byť zdravá, ale vzdať sa mojej diéty a pribratie neprichádza do úvahy. Bojím sa, že teraz, keď mám chvíľku pokoj od maturít, sa mi to zlepší, no opäť pri stresoch sa to vráti. Rada by som sa porozprávala po prípade zoznámila s niekým, kto si týmto prechádza alebo prešiel. Myslím si, že by mi to pomohlo. Ďakujem
Trpím mentálnou bulímiou a anorexiou
kocka a kto Ti zakaze sa ist kupat? vraj, "nebudem moct". ale budes. budes moct robit vsetko to, co ktokolvek iny. len vymakani a stihli ludia maju pravo zit? ano mas pravdu, nebudes sa citit az tak pohodlne, zpociatku sa budes vlastne citit uplne nahovno. to je fakt. otazka je, ci sa teraz citis lepsie. mas dobry zivot vdaka musej vahe? dalsia vec je, ze nikde nie je napisane, ze uz nikdy v zivote nemozes mat peknu postavu, aj ked s podvahou pri zdravej strave a cviceni nepocitaj, to naozaj nie. chces byt niekym, kym nie si. ak si chces udrziavat podvahu, znamena to, ze nie si ochotna akceptovat svoje telo take, ake je. pretoze ziadne telo si neudrziava podvahu, pokial je zdrave. avsak jest a sportovat neznamena, ze budes tucna. dokonca mozes mat krasne silne zdrave sportujuce telo, ale neda sa to cakat zo dna na den a nie zadarmo. ale na ukor dusevneho zdravia? neskor aj zdravia fyzickeho? dobre viem o com pisem, pomaly 9 rokov mi takto jebe...
to, ze teraz pocas matur mas zle obdobie, to je zasa normalne, neobvinuj sa, porucha prijmu potravy bude v kazdej z nas driemat cely zivot a je normalne, ze ked mas stresujuce obdobie, bude to horsie. obzvlast, ked este netrva tvoje "liecenie" prilis dlho. ale hlavne si pamataj, ze stres je docasny, on odide, len Ty si musis verit a stale mysliet na to, ze treba pre seba samu opat naskocit na vlak, len co budes trosku v lepsom stave. a nepolavit prilis s vyhovorkou, ze teraz je zle, tak si mozem dovolit uplne sa zanedbat. ale nik nie je perfektny. v nicom. ani v liecbe nemusis byt stale 100%. v nicom nemusis byt 100%. zivot je o tom, ze si raz vyssie a raz nizsie, predstava, ze stale ides len hore je totalne prevratena naruby.
Aby si sa v tom necitila sama. ja mam teraz skusky. moja bulimia je vo faze, kedy neustale zajedam nervy, po pol roku uzivania si krasnej malej prdelky a stihlych noh odrazu vidim celulitidu a rozplandane polovicky a teda necitim sa vobec dobre vo svojej kozi. ale kurnik, co sa ma clovek zabit? no tak vacsina mladych bab zo stresu neje. nie je mojou vinou, ze zo stresu zeriem. teraz je skola dolezitejsia ako vsetko ostatne, dokonca aj ako postava, aj ked ma to strasne frustruje. ked som mala konecne menej stresu, tak som nie len ze nemala take nutkave zachvaty a viac zvladala jedlo, ale dokonca som schudla (ja som nikdy nemala podvahu, pohybujem sa stale v normalnych cislach), tak sa len utesujem tym, ze ok, teraz je skola vsetkym, riesenie ppp trosku pocka, lebo sme len ludia a neda sa davat energia do vsetkeho naraz, ked sa v istom momente musis do niecoho naozaj opriet a blbe pocity z postavy si snazim zmiernovat tym, ze si predstavujem, ze ked tieto hrozy skoncia, potom snad bude aj telo ochotnejsie spolupracovat.
Presne toto prezivam uz 3 roky.Aj chcem skoncit s tou chorobou,ale nechcem sa vzdat stihlosti.Nech to stoji cokolvek...Je nas vela.Tak vela chorych na PPP...ach jaj.
Presne tak, nechcem sa vzdať mojej postavy. Ten plač pri cvičení, zdržiavaní sa pri mojich obľúbených jedál. A teraz to mám zahodiť? .. je to naozaj blúdny kruh a ja v ňom blúdim. Mám priateľa, kt. ma miluje, hovorí mi, aká som krásna a že ma bude aj keď priberiem. Lenže, čo z toho, keď sa ja nebudem mať rada? nebudem môcť sa ísť kúpať, ukazovať svoje tučné telo. Ja už neviem, ale som zúfalá :(
Citim to presne ako ty,viem čo prežívaš ... tiež by som bola rada zdravá a v pohode ,ale nechcem sa vzdat svojej vydretej postavy a váhy... Je to bludný kruh
