Depresia

Príspevok v téme: Depresia
mimika15551

Dobrý deň všetkým.
Chcela by som sa spýtať tých, ktorí trpia touto chorobou, liečili ste sa na PN? Podaril sa vam vybavit invalidný dochodok? Aký konkretny stupen depresie ste mali? Pomohol vám vaš psychiater? Rovnako rodina, okolie? Ja sa tymto liečím 3 týžden na PN, absolutne mi nie je lepšie, len pchajú do mňa lieky. Vôbec ma nebaví žiť. Tieto problémy vznikli z práce. Doktor povedal, že ešte týžden PN a môžem ísť pracovať?AKO? Do tej práce ak by sa vratím tak sa zbláznim, a druhú nemôžem nájst a popravde ani nevladzem hľadať nie ešte ísť pracovať. Ved ma nebaví ani žiť, zaspím neskoro v noci od únavy a skoro rano už hore. Ako by som mohla vstavat na 6. do prace. Nie som schopna ničoho. Bojím sa chodiť po ulici.Ako mam riešiť tieto stavy?

Dede2222

Mimika v pohode, over si to. To tom stretnutí s nadriadenou..heh..úplne ťa chápem. Uff a to som si myslela, že také monštrá nadriadených ako som mala je ťažké nájsť. Mýlila som sa. V každom prípade držím palce, nech sa všetko podarí ako si želáš. Toho psychiatra by som ale istotne vymenila. Ja viem, že mnohí nemajú čas, majú veľa pacientov, lenže pracujú s ľuďmi a nikdy nevieš, čo môžeš čakať od pacienta, ktorý je zúfalý a potrebuje pomoc. A prístup aký si opísala ty..to môjmu psovi sa dostáva príjemnejší prístup od zverolekára. :-)

mimika15551

DEDE2222: tak to si musím ešte overiť, či to ozaj tak nebude. Moje personálne je od mojho pracoviska vzdialene zhruba 250km!!!Všetko treba riešiť poštou. Idem sa z toho zblazniť už. Do kým nebudem mať ukončený pomer s tou firmou, a nebudem zamestnana v inej práci, mám pociť, že moj stav sa bude akurat zhoršovať. Len pracu nájsť, tiež nie je ľahké.Tam sa vrátiť nemôžem, neexistuje, zblazním sa tam. Dokonca sa aj po ulici bojím chodiť, aby som nestretla niekoho z práce, a hlavne nadriadenú.Keby nie je ten šlak trafenej výpovednej doby, už mám dávno inú pracu. Takto mi 3 prace už unikli, no teraz ako by sa po práci zem zľahla. Mám pociť, že všetko hrá proti mne, aj ten doktor. Verila som v ňom, že mi pômože, kym si najdem inu pracu a dam sa dokopy. No nie. Bez príjmu si nemôžem dovoliť byť ani jeden deň.ďakujem ti však za radu. Určite si overím, a pevne verím, že to s tou zmluvou tak nebude, lebo fakt neviem čo budem robiť....

Dede2222

Reálne áno, pretože musí počkať na to, či Ti lieky zaberú, či nebudú mať vedľajšie účinky. Aj to chce čas. Ale lieky brať a vrátiť sa späť do tej istej práce, no neviem si predstaviť, že by som sa vrátila na svoje pôvodné miesto. Dodnes keď stretávam niektoré osoby, tak mi je zle. Tiež som skončila u psychiatra pôvodne s ťažkou depresiou, ale na kontrolu chcel o mesiac, kedy by videl ako-také reakcie na lieky. Síce mne ich po prvej kontrole musel všetky od základu meniť. Ale po 3 týždňoch, no je to také hraničné, no ja nie som doktor. Viem ťa však, čo sa tej práce týka, pochopiť, tiež som si zažila peklo na zemi. Počuj a do výpovednej lehoty sa počíta aj tvoja PN? Lebo moja známa dala výpoveď a PN sa jej tam nepočítala, tak po týždni PN išla späť do práce.

fruii

musiš chodiť medzi ľudí, len tak sa naozaj viliečiš....mala by si robiť všelijaké aktivity aby si na to nemyslela aj ked sa ti do nich nebude chcieť časom sa to zlepší, zatial vydrž v tej práci a skus si popritom hladať niečo lepšie ;) prajem vela šťastia

mimika15551

Dede2222: Ja viem, že by mi skôr pomohol psycholog, ale ten ma nemôže držať na marodke, ani ju odporučiť, lebo sa nezaraďuje do lekarskej komory. Tympádom musím chodiť psychiatrovi - ten sa však so mnou nerozpráva, dá mi 2 -3 otázky a premýšla o liekoch. Skúsiť iného psychiatra by možno pomohlo, to áno. Ja viem odkial pramení ten moj problem, a ked sa vyrieši a dá sa všetko do poriadku, bude v poriadku aj moja hlava. Nemôžem si dovoliť byť bez príjmu ani 1 den a do práce sa nemôžem vrátiť, lebo tam ma čaka hotové peklo. (to je na veľmi dlho) Ostáva mi hľadať inú prácu. Ale v mojej praci mam vypovednu dobu (z mojej strany) 2 mesiace. Ešte mi ostáva mesiac.Ak ma vypíše z marodky, musim ísť do práce, a to som skončila na plnej čiare. To by sa moja diagnoza z 32.2 asi preniesla rovno na 32.3. Ďakujem ti však za radu.Preto moja otázka znie, da sa na to marodovať reálne 2 mesiace? Lebo podľa mojho psychiatra som po 3 týždnoch fit schopna prace. Tej prace, ktorá mi toto sposobila. Keby nie je vypovednej doby, tak som dnes neni tam kde som....

Dede2222

No a samozrejme dôležitý je tvoj postoj k životu, ja som bola rozhádzaná. Teraz to beriem tak, ok mám menší problém, ale nevyhováram sa naň, snažím sa viesť normálny život. Nevšímať si, čo mi je, zamestnať sa niečim. Ak nie si spokojná v práci, tak ju skús vymeniť, zmeň postoj k ľuďom. Mne osobne to pomohlo. Život je rozmanitý, ponúka množstvo príležitostí, len sa netreba uzatvárať pred nimi. Ja som tak na začiatku liečby urobila a asi som väčšiu koninu urobiť nemohla. Ale človek sa učí každým dňom.

Dede2222

Aha tak. V prvom rade by som to konzultovala so všeobecným, možno Ti bude vedieť poradiť druhého psychiatra. Po 3 týždňoch v mnohých prípadoch len začínajú účinkovať lieky. Ono depresia má svoje stupne, ja sa napr. z ťažkej depresie dostávam mesiace alebo ako tomu bolo naposledy mesiac, ale mám inú dg, ja som behom 24h skočila do mánie. A musím povedať, že mne neskutočným spôsob účinkuje AD. Zase zmena liekov a takto to ide ako nekonečný príbeh. Okrem toho času, čo som bola stabilná. :) Ale ak máš napr. ľahšiu depresiu tak je možné, že k tomu potrebuješ menej času. Ja som napr. nechcela veriť svojmu psychiatrovi, že mám BAP, tak som našla ďalšieho a ten to len potvrdil, ale odvtedy nemám žiadne pochybnosti ohľadne jeho liečby. Poctivo užívam lieky, vediem si graf nálad. Ja by som skúsila na tvojom mieste aj názor iného lekára.

lennie

stavy by som riesila tiez skor s psychologom a nie spoliehat sa na lieky, nechcem byt zla, ale aj ked je teraz tvoje zivotne obodbie velmi zle a ja si to mozno neviem predstavit, lebo som to v zivote nenechala nikdy so sebou takto zajst,/alebo to samo nezaslo so mnou tak daleko/, mala by si sa spamatat a byt vdacna za zivot.je hnusny a nefer,da ta dole.. ale miestami je zaroven aj nadherny a myslim ze to stoji za to... liecis sa tri tyzdne..su ludia, ktori sa lieca podstatne dlhsie... skus sa nakontaktovat aj tu na nejakeho takeho cloveka,...mozno ta inspiruje a pomoze ti... :) drzim palce

mimika15551

ach, vy ste ma zle pochopili. Ja neočakávam invalidny po 3 týždnoch, ani ho neplánujem. Skôr som sa pýtala koľko ste PN-kovali na depresie, a či sa vam podaril aj dosiahnuť invalidný. Na Slovensku, je vôbec zázrak dostať invalidný.Či ma niekto podobnu skusenosť. Psychiater ma doporučil na PN. A dnes mi povedal že tak za týžden mám prísť a už budem schopna práce - podľa neho. Tak ja skutočne neviem, či je to dlha doba 3 týždne. Niekto pn-kuje aj rok- dva na depresie, dokonca dokaže na to vybavit invalidny, ale ako? Chodí s obalkou k lekárovi??? Ked mna po 3 tyzdnoch chce poslat naspat pracovat prave tam, odkial pramení moja depresia.Nič viac, nič menej som sa nepytala. Skôr na skúsenosti s touto chorobu a jeho liečbou. ďakujem všetkým za odpoved i keď zle pochopenou.

Dede2222

Nedá mi nereagovať na tento príspevok. Neber to v zlom, ale po 3 týždňoch uvažuješ o invalidnom dôchodku?! Presne ako Ti tu píšu, je to veľmi slabá pravdepodobnosť, ja by som povedala, že žiadna. Ja som v podstate 2 rok na PN pre bipolárnu afektívnu poruchu - rýchly cykler. Viac ako pol roka som bola stabilizovaná, ale psychiater mi neodporučil návrat do práce, keďže predpokladal, že nastane zvrat. Ten aj nastal, žiaľ ešte v zaujímavejšej podobe, pretože nálady rýchlo cyklujú. Invalidný som po vyše roku PN nedostala, napriek správe môjho psychiatra. Tak som sa rozhodla, že nič, tak ako sa dala do poriadku na ten čas, ktorý som bola stabilizovaná, tak sa dám aj teraz, nájdem prácu a skúsim žiť normálny život. K tomu mám požehnanie psychiatra, ktorý mi povedal, že vyskúšame a uvidíme, čo to urobí. Svoj život si riadiš sama, aj ty musíš niečo vo svoj prospech urobiť. Nikdy nevieš, pokiaľ neskúsiš. Ja som začala pomaly, prácou doma, ktorú som zvládala, teraz už rozosielam životopisy, pravda konzultujem to s lekárom, pretože nie všetko je vhodné, napr. ako mi bolo povedané, že odmieta dať súhlas pre prácu, ktorá by bola psychicky náročná (keďže som učiteľka mala som možnosť ísť pracovať ako vychovávateľka pri deti s istým stupňom mentálneho postihnutia), tam odmieta dať súhlas, pretože to nepovažuje za vhodné. Keď som ale povedala, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa cez známu dostanem do kancelárie pri papiere, tak nemal problém. Ale po 3 týždňoch uvažovať o takom niečom ako invalidný dôchodok, ani vo sne. A po 3 týždňoch ak si vypísaná špecialistom, tak ten musí dať súhlas na to, aby si ukončila PN, ty si liečená ním, nie obvodným. Aspoň u nás to tak chodí.