Ahojte, tak píšem tu znova. Pretože už si s tým nedokážem poradiť, [Na konci nechám môj starý príspevok]. Tak ako by som začal, všetko šlo tak ako by malo, stále sme sa stretávali, len časom sa akosi vytratila všetká vášeň medzi nami, začali sme sa menej stretávať, áno chápem nemôže sa stále venovať len mne. Pred asi cca dvoma dňami začala úplne ignorovať, pred tým sme si stále písali, a chodili sa občas prejsť, ale nebolo to už tak ako pred tým, ako sa hovorí nič nieje večné... No lenže, to, že ma začala tak trošku akosi ignorovať, ma trošku irituje, a akosi to vôbec neviem pochopiť prečo. Asi si to potrebuje urovnať v hlave, povedala mi, že teraz potrebuje byť sama, áno to úplne akceptujem po tom všetko, ale niekedy mám pocit, že to tak nieje. Možno mi tu veľa z vás napíše, a priamo avizuje, že by som sa mal nad tým povzniesť, ale akosi nechcem. Som ten typ, ktorý bojuje vždy & vždy len do konca, nikdy sa nechcem vzdať predčastne, a vždy keď niečo poviem tak si stojím sa tým čo som povedal, a tak isto to platí aj v tomto prípade. Dúfam, že mi nejako pomôžete sa s týmto vyrovnať, respektíve možno sa mi to pokúsite vysvetliť a do predu ďakujem, za každú odpoveď, ale prv si ešte radšej prečítajte ten starý príspevok, ďakujem, pekný deň.
Starý príbeh : www.zdravie.sk
Zložitá láska: Ahojte všetci, mám taký problém s ktorým by som sa chcel zdôveriť, pretože by som si rád vypočul aj názor iných. Tak začnem asi tým, že pred pár mesiacmi som sa spoznal s jednou slečnou, zo začiatku som si nemyslel, že to budem časom pociťovať takto. Začalo to tak, že sme spolu začali tráviť veľa času, chodili sme skoro všade spolu, ja aj ona mi prejavovala náklonnosť, všetko napredovalo, a vyzeralo to dosť dobre, lenže je tam taký problém, má priateľa, ktorý sa jej vôbec nevenuje, radšej trávi svoj voľný čas s niekym iným, ako keby ho radšej trávil s ňou, a to je dosť chabé a od chlapa je to dosť infantilné. Neustále sa vyhovára nato, že má skúšky, že nemôže. Ale ak má čas, tak nejde s ňou, ale znova s niekym iným. Na vzťahu je podľa mňa najdôležitejšia dôvera, vzájomná podpora atp. Lenže on z toho nerobí asi nič, pretože ak má zlú náladu, tak si to v istom zmysle začne kompenzovať na nej. Ona už nevie či k nemu niečo cíti, ale chce mu dať čas, do vtedy pokiaľ skončí skúškové obdobie, lebo sa domnieva, že potom sa všetko zmení. Niekedy má aj také myšlienkové pochody, že sa s nim chce rozísť, ale väčšinou sa nič z toho nestane. Proste za tých pár mesiacov sme sa spoznali takmer úplne, áno viem spoznávať sa budeme celý čas, ale za ten krátky čas je toho veľmi veľa. Jednoducho som sa do nej zaľúbil, pretože nepoznám žiadneho iného človeka s takým srdcom ako ona, ako sa hovorí: Aby si našiel pravú lásku, musíš sa niekoľko krát zle zaľúbiť, a tak to cítim ja. Pár týždňov do zadu sme si povedali, že to medzi nami preskočila iskra, samozrejme porozprávala sa s ním, ale on jej to vyhovoril, že to všetko zmení. Ale opak je pravdou, naďalej pokračuje v tom čo robil pred tým, úprimne vám poviem, nechcem dovoliť aby trpela kvôli nemu, netrávi s ňou skoro vôbec čas, radšej ide niekde s jeho vraj najlepšou kamarátkou, a to je podľa mňa dosť zvláštne, pretože ak niekto niekoho ľúbi, tak určite by jej takto neubližoval. Neustále keď mi povie, že znova je tu a ani sa jej neozve, ja už len kypím hnevom voči nemu, pretože neznášam keď ju vidím trpieť. Bojím sa toho, čo bude potom. Prosím niektorých ľudí aby ma teraz nezačali podrážať, kvôli tomu, že im bránim vo vzťahu, existuje jedna veta: Ak nedokážeš urobiť ženu šťastnou, neprekážaj inému. A ak mu je ona úplne ľahostajná, tak to určite nieje žiadne šťastie. Dopredu ďakujem za každý váš názor, pekný deň.
