Takmer vyliečená

A ešte by som sa chcela opýtať... napr. ja som si rok nahovárala ako s tým bojujem, ako sa chcem z toho dostať. no stále som mala v hlave, že pribrať nechcem a stále som sa snažila mať pod kontrolu váhu. jedla som to, z čoho som vedela, že nepriberiem.. hovoríš, že si prestala a jedla si bez výčitiek. to je skvelé. mne to trvalo rok a pol spraviť tento krok.. najprv som si myslela, že prejedanie je kvôli tomu, lebo som sa nevzdala postavy... no teraz viem, že nie. že aj keď som sa jej vzdala a prestala som rozmýšľať nad jedlom ako nad kalóriami, viem, že prejedanie neprestalo.... ale viem aj to, že ak si nastavím myseľ pozitívne, nemám strach z jedenia a hlavne, že myslím počas dňa na iné veci, napr. že si všímam ľudí, preciťujem moment ktorý práve plynie, že nepremýšľam kedy príde ďalší čas jedenia, tak sa oslobodzujem. prestáva ma to tak pohlcovať.. všetko je v našej hlave a my sami si tvoríme našu budúcnosť. začiatok je v myšlienke, po myšlienke príde čin.. takže tak ako začneš a tak ako budeš myslieť, to sa bude odohrávať v tvojej realite. to budeš žiť.. čím skôr to pochopíš a začneš na tom pracovať tým lepšie.. ako ja nehovorím, že to je jednoduché ani, že to ovládam... pracujem. a je to vážne krásny proces, pracovať na tom..

Ahoj. Viem presne o čom hovoríš, keďže som si tým prešla a v podstate stále prechádzam... viem ako sa ti chce plakať, lebo túžiš normálne obedovať, po dojedení si normálne utrieť ústa, odložiť veci a ísť robiť nejakú aktivitu bez toho, aby si musela myslieť na jedlo, že ešte chceš viaaaac... kým ti nebude zle, že ťa už aj tá chuť prejde... pravdepodobne sa desíš toho, že tvoja hlava ťa väzní, že netúžiš už byť viac otrokom chutí... alebo sa mýlim ?
no poviem to takto, na rovinu ako to je. ľahké to nebude. Budeš musieť zabojovať. Budeš musieť vydržať. Nie jeden deň, ani dva. Je to závislosť ako každá iná. Jedlo. A hlavne rafinovaný cukor. Takže ak ti môžem poradiť, večer si priprav jedálniček, alebo len v hlave priebežný plán, čo budú tvoje raňajky, desiata, obed, olovrant, večera. Nemusíš plánovať celý deň, ak ti to robí problém. Ja to zvyknem aj tak, že ak doraňajkujem v hlave si premyslím, čo bude moja desiata, po desiate obed a tak. Pretože viem, že ak by som to nemala v hlave usporiadané, pojem všetko možné.. a po tom jedle prichádza najťažšia časť. Dojesť! Prestať jesť. Proste hovoriť si, že moja "dávka" je vyplnená. Môžem ísť robiť niečo iné... Znie to strašne, ja viem. Ale ak to máš také silné, ako som to mala ja (ja som vracala 4 roky, takže tá závislosť tam je poriadna) bude to potrebné. sama zistíš... začiatok je najťažší, potom to bude slabnúť... budeš si uvedomovať, že ješ zbytočne veľa, telo je potom veľmi unavené a ťažké a aby si sa cítila lepšie, budeš jesť automaticky menej. proste naučíš sa počúvať svoje telo.. ale je to dlhodobý proces a veľmi náročný, hlavne na začiatku. ale zároveň aj krásny,...lebo sa učíš počúvať svoje telo, začneš si uvedomovať procesy v tvojom tele, uvedomíš si aký to je zázrak.. a radila by som ti vyhýbať sa cukru. v potrave, je to spúšťač, jedlo, po ktorom chceš jest ďalej a veľa. tzv. záchvat. je to alkohol, ani alkoholikovi nestačí dať si pohárik. to by potom nebol alkoholikom.. ja si radšej nedám, to je pre mňa ľahšie. odmietnuť prvé sústo. lebo viem, že potom to už zastaviť nebudem vedieť. nedokážem, je to silnejšie ako ja....