Z anorexie do bulímie

Príspevok v téme: Z anorexie do bulímie
JankaV

Ahojte! Mám 16 rokov a keď som mala 13 rokov mala som anorexiu z ktorej som sa dostala až v 15tich. Dostala som sa z toho chvalabohu sama bez pomocí doktorov aj napriek tomu, že moja váha bola kritická. V 15tich som si povedala že stačí a začala som sa prejedať. O pól roka na to som začala s bulímiou. Čo znamená že je to už rok a pol čo mám bulímiu. Chcela by som sa z toho čo najrýchlejšie dostať. Neviem sa však ubrániť keď niekde vidím chutné jedlo a tak to zjem a potom to aj vyvrátim. Okrem toho mám veľké rodinne problémy, čo mi na nervozite ešte pridáva a keď sa chcem ukludniť, idem do obchodu a kúpim vsetko čo vidím. Nedá sa však takto naďalej fungovať. Prosím, nevedeli by ste mi poradiť, čo by som mala robit? Dakujem

vranka88

JankaV
a inak je super, že si to uvedomuješ, lebo to je prvý krok. Je mi ťa normálne moc ľúto, lebo aj teraz 10 rokov po mi je až ťažko keď si na to spomeniem, hoci je to za mnou. Vtedy som sa na to pozerala úplne inak ako teraz, preto ti je možno ťažké ísť za psychologičkou,a le mala by si ísť. Dnes to už nie je žiadna hanba a nikto to ani nemusí vedieť. Určite by ti to pomohlo, tá moja bola veľmi chápavá. A je super pohľad osoby, úplne objektívnej. Si mladá, krásna, neškoď si takto. Ja som napr úplne prišla o prsia, keďže som výrazne schudla akurát keď som bola vo vývoji, nemala som 2 roky krámy. Vtedy mi to bolo fuk, ale teraz sa na to pozerám ako žena a som si vedomá, že tie veci ešte môžu mať nejaké následky. Držím palce!

vranka88

Ahojte dievčatá,
rada by som sa podelila o moju skúsenosť, nakoľko som prekonala podobné problémy aj ja a našťastie, teraz som už pár rokov mimo tohto celého trápenia, kedy jedine na čo denne myslíte je jedlo - či už ho chcete prijať alebo nie. U mňa sa to začalo v 15tich, keď som šla na strednú, povedala som si, že chcem začať zdravo žiť. Ja som však netrpela anorexiou, ale ortorexiou, čiže zdravou stravou. Snažila som sa jesť 3krát denne, lebo som si prčítala, že je to zdravé, ale cvičila som strašne veľa, lebo opäť presvedčenie, že šport je zdravý. Takto som za pol roka schudla z 54 kg na 40,5kg!!! a bola som hospitalizovaná. Všetci to brali, že mám anorexiu a že vôbec nejem, ale ja som jedla, ale asi v takom trafenom duchu, že keď mi dal niekto niečo vyprážané, tak som to celé utierala servítkami. Našťastie ako ma hospitalizovali, tak ten týždeň v nemocnici som si konečne našla čas porozmýšľať nad tým všetkým a nejak mi to všetko došlo, že som sa stala otrokom jedla. Treba si pamätať, nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili. Na začiatku toho všetkého som si myslela, že keď budem mať pár kíl menej, tak budem spokojná. Ale pozor dievčatá, tých pár kíl menej alebo navyše nikomu šťastie neprinesie, keď ho jedlo ovláda. A pri tom som si vtedy plne uvedomovala aká som chudá, kosť a koža, rodičia nešťastní, aj ja, až kým mi nedošlo, akú veľkú chybu robím. Mala som vtedy chodiť aj k odborníkovi, lenže ten mi vôbec nesadol, tak som tam odmietla chodiť a snažila sa pribrať. Opäť tá istá chyba, sústredenie sa iba na pribratie namiesto toho, aby som sa naučila správne jesť!! Takže z jedného extrému som sa dostala do druhého, kedy som začala do seba hádzať piate cez deviate a samozrejme potom obrovské výčitky. V tomto som aspoň nepodľahla tomu, že by som začala vracať prijaté jedlo, to som nemohla. Proste v tomto u mňa vyhral strach nad tým, že by som si zničila zuby, a celkovo takto uškodilo telu. Namiesto toho som sa dostala do veľkej depky, kedy som si uvedomovala ako ma to ovládaa neviem si dať rady. Spravila som vtedy jednu veľkú správnu vec, ktorú odporúčam aj vám všetkým. Vyhľadala som si psychologičku (mala som vtedy asi 17) a povedala jej všetko. Bolo to dosť ťažké rozprávanie, lebo za tieto veci sa myslím všetky hanbíme. Bola som asi na 3sedeniach, naučila sa relaxovať. Potom som to nechala a začala taký svoj rituál. Kúpila som si jednu knihu, neviem vám však teraz už povedať názov, bolo to niečo ako bojovať s bulímiou (u mňa to ale ostalo prejedanie) a našla som si takto na fóre nejakom kamošku, ktorá mala tento istý problém. Spolu sme sa motivovali, spolu sme trpeli a trápili sa. Písali sme si zoznam, koľko sme kedy zjedli, aké pocity pred a po. Malo to dosť veľký význam, pretože tieto problémy vyplývajú z vašej psychiky, niečo za tým je, raz prídete na to, čo :) Týmito cvičeniami sa to trochu zlepšilo, problém však bol, že som sa nabraté kilá snažila zase odstrániť diétami, čo zase až teraz chápem aká bola blbosť. Ale z tých 40,5 kg som zase za pol roka vtedy nabrala na 64kg!!! Dievčatá, preto budťe rozumné a neodkladajte riešenie tohto problému!! Ja si teraz strašne vyčítam, že som dopustila niečo takéto, že som si takto sama ubližovala. Ale mňa z toho napokon dostala úplná zmena. Tie predsavzatia a snahy boli namáhavé pre mňa, veľakrát som zlyhala, ale potom raz prišiel deň, kedy som nastúpila na vysokú školu a všetko to postupne skončilo. Nemala som čas myslieť na niečo také, od spolubývajúcich som sa naučila v podstate pravidelne jesť a jesť hocičo. Pohyb mi veľmi pomohol a hlavne veľa aktivít, kedy som naozaj nemala čas myslieť na jedlo v tom "našom zmysle" Tie roky čo som sa trápila som bola hrozne nešťastná a nevedela som či to raz skončí. Teraz nechápem, prečo som viac nebojovala.Za rok som samovoľne a správnou stravou nabrala opäť 54 kg a mám super figúru. Diéty úplne vylučujem a hneď sprdnem nejaké baby, keď sa ich snažia držať. Tie nič neriešia. treba sa naučiť pravidelne jesť, 5krát za deň, dopriať si, čo vám chutí, ale samozrejme aj trošku zdravším smerom :) a robiť veci, ktoré vás robia štastnými. Keď tento problém prekonáte, tak sa budete cítiť oveľa silnejšími, i keď často sa stáva, že ženy prepadnú tomu opäť. Ja som si však už potvrdila, že do tohto opäť nespadnem. Želám vám veľa síl a šťastia, nestojí za to takto sa týmto ničiť. Je to ťažké prekonať, preto podľa mňa neváhajte vyhľadať aj odborníka, už len to, že to poviete niekomu osobne vás posunie ďalej. Nájdite si čas iba pre seba, ujasnite si v sebe veci a prídete na riešenie ako z tohto von, hoci je to dlhá cesta.

sSSSMK

Prosím ťa pomhla by si na seb napísať nejaký kontakt :/ mám rovnaký problém a už som z toho zúfalá možno by sme sa mohli ,,motivovať,, :/

JankaV

Ahoj trixina_3
Ďakujem veľmi pekne za reakciu a názor. Máš pravdu, najlepšie bude keď sa z toho čím skôr dostanem. Idem teda vyskúšať tú pravidelnú stravu a dúfam že ma prejedanie zas neprepadne. Ešte raz ďakujem

trixina_3

Ahoj JankaV

ja som s anorexiou tiež začala v 13 no nemala som toľko rozumu čo ty a držala ma až do 18 a vtedy som aj ja začala s bulímoiou, keďže to je klasický priebeh ppp, najskôr dlho neješ a potom chceš povieš stačí ale výčitky sú a začneš vracať...v prvom rade sa musíš naučiť pravidelne jesť zdravé resp. zdravšie veci, ale aj sladké a to čo máš rada a preferuješ, nejako si zostaviť jedálniček aby si mala všetky živiny čo potrebuješ, ešte si moc mladá určite to sprav teraz a neodkladaj to..bulímia je zlá nechutná hrozná vec, ja by som povedala že ešte horšia ako anorexia, lebo vracanie nie je pre organizmus tak často a v takej miere prirozodzené...navyše určite ako každá baba chceš mať krásne vlasy, zuby, pleť, nechty a to by ti bulímia zobrala a navyše by si upadla aj do depresií skôr či neskôr...takže pravidelná strava, jedla sa báť nemusíš ak sa bojíš priberania také niečo nehrozí z pravidelnej stravy nepriberieš, ale z prejedania -vracania-nejedenie-prejedanie áno..rozhodíš si metabolizmus a to trvá dlho zakým sa dostane do normálu...ale veľmi ti hrá do karát tvoj mladučký vek, preto neváhaj a daj sa na boj s tým, určite si krásna a štíhla, ja som to tiež dokázala, nevraciam jem povedzme normálne aj ked myšlienky samozrejme mám, ale ja skôr smerom anorexia ako bulímia, lebo ja som pri bulímii veľmi rýchlo chradla, vlasy mi odchádzali,nálada všetko...