a ty mas skusenost s dusevne chorym clovekom? asi nie... inac by si vedel, ze kym sam clovek nechce, tak mozes aj neviem ako naliehat, vlacit ho sem a tam po lekaroch,,, ked sam nema tu silu, chut, motivaciu, tak mu nepomozes... ked roky do seba tlacis antidepresiva a ine podobne sracky, ze ani nevies ci si, ked sa roky snazis zaclenit, normalne fungovat, rano vstat a vecer zaspat bez neustalych myslienok na to ako ti je zle na svete.... ako roky bojujes s myslienkou, ze len druhym ublizujes tym aky si, ked vidis blizkych, ako sa nad tebou trapia a ty si nevies sam pomoct, lebo ti hlava nefunguje jak ma... ked nemozes chodit normalne do prace a byt uzitocny aj ked mas aku taku snahu, ale jednoducho pri mensej namahe sa spustaju divne mechanizmy a ty sa s depky dostanes do uplne opacneho posobenia... ked nevidis v buducnosti nic lepsie, nevies nadviazat normalne vztahy s opacnym pohlavim ani s rovesnikmi, ktori su uz inde, maju nieco vybudovane, kym ty si sa liecil.. tazke je to... a ja sa nedivim nikomu, kto sa rozhodne odist pod tarchou takychto myslienok, ci hlasov alebo halucinacii... viem o com hovorim, pretoze toto sa tykalo velmi blizkej osoby, a ta sa rozhodla po dlhorocnom boji odist, odisla ticho, a aj ked mi chyba chapem tento cin, a jedine v co verim je, ze "tam" je uz dobre jej dusicke.. a dajte uz Ivete pokoj a nechajte ju ist...
