Čoskoro budem mať 27 rokov a pripadám si ako najväčší lúzer. Študujem, nemám ešte ani bakalára, nemám prácu, nemám priateľku, nemám v podstate žiadnych bližších priateľov. Už viac ako rok mávam depresie, nejaký čas beriem aj antidepresíva. Racionálne som dospel k tomu, že bude lepšie ak spácham samovraždu. Nič ma nebaví a nemám v živote žiadny cieľ. Keď mi už bolo najhoršie, tak som začal analyzovať ako som mohol klesnúť tak hlboko. Naposledy, kedy ma život naozaj bavil, to bolo pred ôsmimi rokmi. Vlastnou vinou som prišiel o dievča, ktoré som mal rád. Odvtedy som sa pár razy namotal na iné ženy, ale nič z toho nebolo. Po prvé som introvert a ťažšie nadväzujem kontakty a po druhé som podvedome stále mal rád dievča s ktorým som sa rozišiel. Ona bola to najúžasnejšie dievča, aké som mohol stretnúť. Ale ja mám komplikovanú osobnosť, niekedy sa cítim ako cudzinec a mám sklon k ponurým myšlienkam. Neverím tomu, že mi nejaký psychológ alebo psychiater niekedy dokáže pomôcť.
Nebaví ma život
SimonO
lorrines
Prečo ešte nemáš Bc. a študuješ? Bol si v zahraničí alebo si pracoval a neskôr si začal?
A prečo si prišiel o to dievča?
Nevešaj hlavu, ved si mladý človek, možeš mať kope zalub, zaujmov, maš tolko času určite a možnostíí :) to nie je nič čo by ťa naplňalo?
Ja som dlhšie sama sice mam 20 a tiez studujem ale ja si uzivam naplno...mam kamaratov ale dokazem zit aj sama niekolko dni, proste nepotrebujem tu obrovsku spoločnost okolo seba ako kedysi. Pred 2-3 rokmi ked som nestravila aspon 70% vikendu vonku, ja som upadala do depky.
Nemáš zalubu v cestovani, v uceni sa niečoho noveho? Človek by sa mal za kazdych okolnosti v zivote niekam posuvat
